Súd, nebo a peklo

V kategórii: Povzbudenia

3 Feb 2014

Jn 3,17

„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby svet cez neho zachránil.“ (NIV)

Posledná otázka, ktorú učeníci položili Ježišovi tesne pretým, ako Ježiš od nich odišiel a vystúpil na nebesia, znela: „Pane, teraz už obnovíš kráľovstvo Izraela?“ (Sk 1,7). Učeníci očakávali, že azda teraz, keď Ježiš vstal z mŕtvych, že konečne aspoň teraz urobí to, čo sa od riadneho Mesiáša patrí. Že si vyhrnie rukávy a poriadne to natrie Rímskemu impériu či hnusným Židom, ktorí ho ukrižovali. Očakávali okázalú ukážku Božskej suverénnej a absolútnej moci. Veď predsa Ježiš je Boh a prišiel nato, aby robil poriadky na svete a porátal sa so všetkou zlobou, každým hriechom a útlakom, no nie?

Človek by si myslel, že po tej dobe, ktorú budúci apoštoli strávili s Ježišom, im azda zapne. Nuž zjavne im to nezapínalo ani v momente, keď videli Ježiša posledný krát. Ježiš ich necháva zarazených, zmätených, plných otázok a strachu. Ako kurence, ktorým sa stratila kvočka. Zaplo im to až o trochu neskôr.

A rovnako by si človek myslel, že po 2 000 rokoch života pod Novou zmluvou, s pomocou Pavlových listov, Evanjelií a vlastne celého písaného Nového Zákona, to dôjde i celému Kristovmu telu. No vec sa má tak, že aj dnes obrovské množstvo kresťanov očakáva od Boha presne to, v čom Ježiš na celej čiare sklamal farizejov i väčšinu Židovského národa. Očakáva od Neho pravorukú spravodlivosť Supermana a mocného sudcu, neľútostného nepriateľa hriešnikov a každej neprávosti.  Je zvláštne, že také množstvo kresťanov aj napriek tomu, že zažili takpovediac z prvej ruky Božiu milosť, si stále myslí, že Ježiš pri svojom druhom príchode príde ako akýsi filmový superman a pomstí slabých a potrestá zlých. I napriek pohľadu na kríž, kde nielenže Ježiš neopätoval násilie násilím, ale sa mu dobrovoľne podovolil, si myslia, že niečo pri tom spackal, či nechal nedokončené a pri svojom druhom príchode to konečne napraví a zošle spravodlivý oheň a hnev na tých, ktorí si to podľa našich predstáva zaslúžia. Že keď príde druhý krát, tak konečne ukáže všetkým tým "iným", že sa s ním neradno zahrávať. Veď všetci poznáme to známe „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“

Dovoľ mi povedať, že "Božie mlyny" domleli pred 2000 rokmi.

Možno aj ty žiješ v područí strachu z Božieho súdu, pretože poznáš, ako ľahko padneš, vieš, ako jednoducho sa nahneváš, či podľahneš pokušeniu. Možno si aj ty úprimný, no oklamaný kresťan, každodenne vstávajúci s neurotickým strachom, že niečo pokazíš a Boh ti to raz spočíta, keďže večer si si znovu pripomenul vetu, že „Ježiš príde súdiť živých a mŕtvych!“

Priateľ môj, ak si to ty, verím, že Boh ti chce dnes niečo povedať. Chce ti povedať, aby si sa pozrel na kríž. Ak chceš spoznať svojho Pána, svojho Sudcu, pozri sa na kríž. Tam, áno presne tam, Ho uvidíš a spoznáš najlepšie. Na kríži dal Boh jasnú, definitívnu, konečnú odpoveď na každé obvinenie, na každý pád a vinu. Na kríži nám Boh ukázal, že Jeho milosrdenstvo triumfuje nad naším súdením. Boh sa nikdy nedal zatiahnuť do našej potreby súdiť, do našej potreby trestať zlo zlom, odpovedať násilím na násilie. A nikdy sa do tejto hry oko za oko zatiahnuť nedá.

Jediným princípom na základe ktorého ťa kedy bude Boh súdiť, je princíp nesúdenia. Jediný verdikt, ktorý kedy budeš počuť, jediný rozsudok, ktorý zaznie z Božích úst, bude „Nevinný!“. A tento rozsudok bude počuť každý a jeden človek bez výnimky, pretože Ježiš neprišiel zachrániť nejakú vybranú skupiny ľudí nazývajúcich sa kresťania, ale Ježiš je „Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ (Jn 1,29). 

„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby svet cez neho zachránil.“ (NIV)

Už nikdy sa teda neboj Božieho súdu, nenechaj sa okradnúť o radostný odpočinok v Jeho dokonanom diele naháňaním strachu, len dôveruj Neuveriteľne Úžasnej Novine. Pretože „Keď ťa Syn vyslobodí, si naozaj slobodný.“ (Jn 8,36 NLV)

Rim 4,16

„Preto z viery, aby to bolo z milosti, aby prisľúbenie trvale platilo pre všetko potomstvo: nielen pre tých, čo sú zo zákona, ale aj pre tých, čo sú Abrahámovej viery – on je otcom nás všetkých.“

Božia milosť je nezaslúžená, nezarobená a bez vlastných skutkov získaná priazeň. A pretože je nezaslúžená, každý, úplne každý je dosť dobrý na to, aby mu patrila. A každému aj patrí, na každého sa vyliala.

Ako kľúč otvára dvere do príbytku, tak viera umožňuje kráčať v Božej nezaslúženej priazni. Viera nemá ale nič spoločné s tým, čo dokážeš alebo nedokážeš urobiť. Viera je jednoduchá dôvera v to, čo pre teba urobil a robí Boh. Bodka. Žiadne doplnky, žiadne prídavky a už vôbec nie žiadne „ale“ s podmienkami. Viera je pokojný sotrvávanie, detské dôverovanie v to, čo Boh urobil.

Keď dôveruješ, že Božia priazeň spočíva na tebe kvôli Kristovmu dokončenému dielu, Boh sľubuje starostlivosť, uzdravenie. Tie nepatria iba Židom, ale rovnako aj tebe, pretože veríme „Abrahámovou vierou“, to znamená, vierou rovnakou, akú mal Abrahám.

Rút bola pohanská vdova, ktorá dôverovala Božej milosti. Verila a hovorila, že Božia milosť ju povedie na správne pole zbierať a nájsť ostatky po zbere. Bola závislá na Božej nezaslúženej milosti a tak ju Boh nielenže priviedol na pole bohatého Boáza, ale i do Ježišovho rodokmeňa (Mt 1,5)!

Dôvera Rút v Božiu priazeň jej otvorila dvere do úplne nového sveta. Prešla z chudoby k bohatstvu, z vdovstva k manželstvu, od bezdetnej k úplnej rodine. Rovnako sa z nej stala vážená členka komunity (Rut 4,13-15).

Keď Rút, pohanka pod platnosťou Starej zmluvy, mohla užívať Božiu milosť, o čo viac my, ktorí sme videli a poznáme Novú zmluvu milosti, budeme prežívať nezaslúžený dar, ktorý Boh rozdáva akoby na počkanie? Ba viac! Boh nás dnes vidí vo svojom Milovanom a tak nás požehnáva rovnakou milosťou ako požehnával Ježiša, keď bol na zemi! (Ef 1,3-6)

Priateľ môj, keď dôveruješ, že je na tebe rovnaká milosť, aká bola na Ježišovi, otvorí sa ti úplne nový svet. Svet, ktorý tu naokolo je a ty ho konečne cez optiku viery a dôvery uvidíš taký, ako je. Je to svet, v ktorom sú všetky Božie prísľuby „Áno a Amen“ v Kristovi (2 Kor 1,20)

Synom a dcérou si neustále

V kategórii: Povzbudenia

29 Jan 2014

Lk 15,22-23

Ale otec povedal svojim sluhom: "Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme.“

Čo by si povedal, keby tvoj syn, ktorému si dal veľké dedičstvo sa jedného dňa vrátil domov ako žobrák, ktorý premrhal všetky peniaze hýrením?

V podobenstve o márnotratnom synovi otec nepovedal ani slovo o strate či premrhanom živote, i keď jeho syn naozaj všetko stratil a premrhal. Otec videl v synovom návrate domov príležitosť mu ukázať, ako veľmi ho miluje.

Rovnako ako otec v podobenstve aj tvoj nebeský Otec ťa túži objať a ukázať ti, ako veľmi ťa miluje. S radosťou ti všetko, čo si stratil, vráti.

Možno si niečo v tomto období stratil, alebo si frustrovaný nad niečim, čo sa nepodarilo či nad svojím zlým rozhodnutím. Priateľu, Boh nevidí stratu, či omyl ako konečný stav vecí. Keď prídeš k Nemu, je to pre Neho možnosť navrátiť ti všetko, čo bolo stratené či premrhané. Všimol si si, že otec objal svojho syna skôr, ako mu dal akúkoľvek šancu prednieť svoju reč ľútosti? Priateľ môj, nie je to naše pokánie, ktoré si udobruje že vraj nahnevaného Boha. Naopak! Je to Božia dobrota, ktorá privádza ľudí k pokániu (zmene zmýšľania).

I keď sa ty sám ako márnotratný syn cítiš od nebeského Otca ďaleko alebo si z neho sklamaný, nezúfaj. Pravdou je, že v momente, keď si uvedomíš, ako dobre je v Otcových komnatách, keď znovu prídeš na to, že keď si odchádzal, tak si iba znovu uveril klamstvu, prídeš k Otcovi, On ťa okamžite usadí k sebe, oblečie ťa do krásnej róby, dá ti prsteň autority a nebudeš v jeho dome chodiť bosí ako sluha, ale si znovu obuješ sandále syna. Ba ešte skôr ako to urobíš, Otec ťa bude čakať a vyhliadať na nádvorí. Otec ťa uistí, že si nikdy nestratil svoje synovstvo. Oslavuje tvoj návrat, pretože jeho milovaný syn sa vrátil domov, no nikdy neprestal byť jeho synom.

Kajajme sa

V kategórii: Povzbudenia

28 Jan 2014

Mk 1,15

Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."

Premýšľal si niekedy, čo je to pokánie? Pre väčšinu kresťanov je to nejaký úkon zahrňujúci hlbokú ľútosť, pocit previnenia, smútku ba dokonca odporu. U niekoho je pokánie desať či sto predpísaných modlitieb, sebazapieranie, pôst, rozdávanie jedla zadarmo, niekedy akákoľvek sebatrýzeň ako trest za svoje zlé správanie. Radšej teraz ako na večnosti, myslia si. Poväčšine sú tieto pocity nasmerované na vlastnú osobu, sú zhrození sami zo seba, sklamaní, znechutení.

Verím, že ak si aj ty podobne chytený v osídle týchto nikdy nekončiacich pocitov a skutkov, ktorými sa chceš prepracovať bližšie k Bohu, potrebuješ počuť Ježišove slová: „Kajaj sa a ver evanjeliu!“ (Mk 1,15)

Keď Ježiš začínal svoju službu v Galiley, začal ohlasovať Vynikajúcu novinu, novinu nad všetky iné dobré zvesti. „ …, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu.“ A všetkých naokolo vyzýva, aby sa kajali.

Slovo pokánie, v gréčtine metanoia, znamená zmeniť zmýšľanie, myslieť inak. Ježiš nás vyzýva, aby sme zmenili spôsob, akým rozmýšľame. V čom? Ježišovi súčasníci očakávali Mesiáša, ktorý príde s mocou a ustanoví svoje kráľovstvo tu na zemi, vyženie Rimanov a oslobodí Izraelský národ spod útlaku. Očakávali viditeľný prejav moci. Očakávali viditeľné kráľovstvo. Ježiš im odpovedá „Zmeňte svoje zmýšľanie a uverte, že Božie kráľovstvo už prišlo, je tu medzi vami. Uverte tej neuveriteľne dobrej novine, že slepí vidia, zajatí sú prepúšťaní na slobodu.“

Pokánie za tie storočia nabralo na seba množstvo negatívnych emócii a významov. Pokánie vtedy aj dnes je ale stále rovnaké. Ježiš nás vyzýva, aby sme zmenili zmýšľanie o Bohu, o spáse a o nás samých. Chce, aby si Boha prestal vidieť ako prísneho a trestajúceho všetkých, ktorí sa nesprávajú tak, ako im diktuje zákon alebo tých, ktorí nepatria do tej správnej skupiny, ktorou boli vtedy Židia a dnes to sú tie jediné „správne“ denominácie. Chce, aby si zmenil zmýšľanie a prijal, že spása ako i Božie kráľovstvo je už tu, prišla a prebýva medzi nami a na tebe nie je, aby si si ju získaval náboženskými predpismi a úkonmi. A v neposlednom rade ťa Ježiš pozýva, aby si zmenil zmýšľanie o sebe. Chce, aby si prijal dar spravodlivosti a uveril, že pre svojho Otca si milovaným dieťaťom, si kráľovským kňazom a svätým Božím stvorením bez poškvrny a nie hriešnikom vo väzení hriechu.

Keď žijeme v klamstve o Bohu ako o zákonníckom účtovníkovi, robiacom si záznamy o našich skutkoch, ak sa myslíš, že musíš splniť nejaké Jeho očakávania, aby si sa mu zapáčil, a ak si myslíš, že si stále hriešnik, ktorý je odsúdený stále hrešiť, nemáš na výber a musíš tak aj žiť. Musíš žiť v strachu, večnej frustrácii a nekončiacom snažení a v hriechu. Preto ťa Ježiš vyzýva, aby si sa kajal, aby si prestal veriť svojej falošnej identite hriešnika, ktorá bola od začiatku iba jedným veľkým klamstvom diabla a objavil svoju identitu, svätosť, plnosť, bohatstvo, to kým v skutočnosti si v Ježišovi.

A toto pokánie ohlasuje každý kazateľ Úžasnej noviny. Túži ukázať všetkým ľuďom život v neopísateľnej slobode, ktorý môže každý začať žiť už teraz. Svätosť, priatelia, nie je cieľ, ku ktorému sa máme dopracovať. Je to počiatočné miesto, na ktorom stojíme a z ktorého začíname žiť svoj život. 

Zmeňme svoje názory o Bohu a sebe a dôverujme, že sme prijatí, milovaní, nádherní a svätí. Kajajme sa a uverme Dobrej novine!

Ži podľa svojej identity

V kategórii: Povzbudenia

24 Jan 2014

1 Kor 15,22 

Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“ 

Koľko krát si si povedal „Na to nemám, ja som len hriešny človek“? Koľkokrát si počul, že preto, ako sa správaš, čo robíš nie si nič iné, iba obyčajný hriešnik a radšej by si sa mal dať do poriadku a vykročiť na cestu svätosti?

V Rajskej záhrade sa stala veľká neprávosť, ktorá sa od toho momentu dotýkala každého a jedného človeka. Keď Adam zhrešil, dal zrod novej ľudskej „rase“ – adamickej rase. Lepšie povedaná, dal ľudstvu novú identitu. Identitu hriešnikov, padlého človeka. Súčasťou tohto padlého človečenstva bol každý človek. Do sveta zavítala smrť ako následok Adamovho /nie tvojho/ hriechu. A každý a jeden človek po Adamovi bol hriešnikom. Hriech uzatvoril ľudstvo do väzenia a spravil z neho ľudstvo hriešne. Priateľ môj, ty si nikdy nebol hriešnik, pretože si hrešil, ale preto, lebo zhrešil Adam (Rim 5, 14). Adam overil klamstvu o Bohu a sebe a toto klamstvo sa rozšírilo na každého človeka. 

Možno sa to zdá ako tá najväčšia nespravodlivosť. Žať niečo, čo si nezasial! Nemať možnosť sa zachrániť. Byť od narodenia hriešnikom a zostávať ním až do konca života, nech už robíš čokoľvek (Rim 5, 14). Toto bol stav človeka v Jeho pomätenosti pred krížom.

No Boh ešte skôr, ako na svet prišla choroba, mal pre ňu pripravený liek: Baránka, zabitého pred stvorením sveta (Zjv 13,8). Boh nikdy nebol zaskočený ľudským pádom. Adamov hriech nakoniec priniesol ľudstvu najväčšie možné požehnanie. Neveríš?

Po prvom Adamovi prišiel Adam posledný, Ježiš. „On  [Adam] je predobrazom toho, ktorý mal prísť [Ježiša]” (Rim 5,14).

Rovnako ako si sa v Adamovi stal hriešnikom bez ohľadu na svoje zlé či dobré skutky, tak sa v novom Adamovi stávaš svätým.  A opäť bez ohľadu na svoje dobré či zlé skutky! Identita človeka nikdy nebola definovaná jeho správaním. Naopak. Jeho správanie bolo vždy určené, čomu o svojej identite veril.

„Pretože tak, ako [kvôli ich spojeniu prirodzeností] v Adamovi všetci zomreli, takisto [kvôli spojeniu ich prirodzenosti] všetci ožijú v Kristovi.“ (1 Kor 15,22 AMP) Nový Adam nie je v ničom menší ale oveľa, oveľa väčší ako Adam prvý! Tak ako v Adamovi padol každý človek a celé stvorenie, tak v Ježišovi vstali všetci ľudia a s nimi i stvorenie k novému životu. Ježiš je oveľa väčší ako Adam. Tak ako sa celá identita stvorenia stala v Adamovi hriešnou, ako uverila klamstvu a vo svete sa rozšírili hriech, tak je dielo posledného Adama oveľa väčšie ako toho prvého. Boh sa spojil, zjednotil so svojím stvorením v Ježišovi, nerozlučne sa a neoddeliteľne a navždy sa spojil s tebou a so mnou vo Vtelení a tak nám ukázal našu pravú identitu Božích detí (Rim 5). 

Môžeme trvať na tom, že sme hriešni, pretože hrešíme a že svätí sa stávame rovnako tým, že už viac nehrešíme. Môžeme trvať na tom, aby sa k nám Boh správal podľa našich výkonov. Ak naozaj chceme, môžeme zostávať v tomto klamstve, ako dlho sa nám páči. Môžeme sa trápiť, posväcovať, umŕtvovať. Ale Ježiš nám ukázal, kým a akí naozaj sme. Boh si ťa už pred stvorením sveta vyvolil a v plnosti časov ukázal Svoju spravodlivosť, ktorá je jedným na smiech a druhým na pohoršenie. Tak ako si ľudstvo nikdy nezaslúžilo volať sa hriešne iba kvôli Adamovej neposlušnosti, tak teraz jasne vidíme, že ľudstvo je plne kompatibilné s Božou láskou, je nádherné a dokonalé, pretože Božia láska si ľudskú schránku vybrala za svoj večný domov. Existuje len jeden život a to život v Kristovi. Boli sme ním obdarovaní a na tom nič nezmeníme. 

Prečo teda trvať na výmennom obchode „za dobré správanie odmena, za zlé správanie bič“, na ktorý tvoj Otec nikdy nepristúpi a nezačať radšej žiť život, ktorí ti patrí? Kým budeš veriť klamstvu náboženstva, že si hriešnik, budeš sa tak aj správať a hrešiť. Keď konečne uveríš pravde, že v Kristovi si svätý a bez škvrny (Kol 1,22), máš otvorenú cestu k plnému životu!

 

Boh nechce obety, ale vzťah

V kategórii: Povzbudenia

23 Jan 2014

1 Jn 2,2 

On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ 

Spomínaš si na film Indiana Jones a dobyvatelia stratenej archy? Všetci, ktorí sa pozreli v tom filme do archy, okamžite zomreli. Čo sa nachádzalo v jej vnútri a čo prinieslo takýto rozsudok tým, ktorí sa do nej pozreli?

Biblia nám hovorí, že v arche boli ukryté dve kamenné tabule s Desatorom, nádoba s mannou a Áronova palica (Hebr 9,4). Tieto predmety symbolizovali ľudskú rebéliu. Kamenné tabule s Desatorom reprezentovali odmietnutie Božích štandardov. Manna predstavovala odmietnutie Božej starostlivosti a prozreteľnosti a Áronova palica odmietnutie Bohom pomazaného kňažstva.

Boh nechcel mať dôkazy tejto rebélie pred svojimi očami. Chcel byť k svojmu ľudu milosrdný a tak im prikázal umiestniť ich do archy a zavrieť ju zľutovnicou, na ktorú sa pri obetách vylievala zvieracia krv. Ukazoval človeku, že Jeho vzťah k ním nie je ovplyvnený ich rebéliou. On je stále rovnaký a stále ich prijíma.

Pretože ale človeku v Jeho pomätených pohanských predstavách o nahnevanom Bohu bolo nepredstaviteľné, že by ich Boh mohol prijímať bez podmienok, Boh uviedol do života menej odporný systém obiet. Už sa neobetovali deti, ako v kultúre z ktorej pochádzal Abrahám, ale raz ročne na Deň zmierenia (Yom Kippur) vošiel do veľsvätyne (najsvätejšieho miesta v Stánku stretávania a neskôr v chráme) veľkňaz a vylial na zľutovnicu krv zvieraťa, ktoré bolo práve obetované. A pokiaľ bola na nej krv, Izraelskému národu bolo odpustené, pretože Boh nevidel ich hriechy. Minul ho Boží súd a na ďalší rok ich požehnal. (Lv 16) Boh tak uľahčil ľudskému svedomiu. On sám nikdy žiadnu obetu nepotreboval. On nikdy nepoboval a nepotrebuje slepu poslušnosť desatoru ani kňazov, aby mu prinášali obety. To všetko boli pohanské zvyky a falošné predstavy o krutom a poslušnoť vyžadujúcom Bohu, ktoré Ježiš ukázal v ich pravom svetle. Boh chcel vždy iba vzťah.

Dnes krv vyliata na zľutovnici nie je krvou capov a teliat, ale drahocenná, večná krv Božieho Syna! (Hebr 9,12). Boh sa nepotreboval zmieriť s nami. Ježiš je našou „zľutovnicou“, pretože „On je zmiernou obetou za naše hriechy; a nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta.“ Slovo „zmierna obeta“ v pôvodnej gréčtine je to isté slovo ako „zľutovnica“. (Rim 3,25, Hebr 9,5)

Priateľu, Boh sa sám stal obeťou nášho násilia. On sám sa stal obetným baránkom a ukázal tak, že nikdy od človeka žiadnu obeť nechcel. Na kríži nám všetkým ukázal, ako bezpodmienečne nás miluje. Boh nechce, aby si si pripomínal svoju rebéliu. Nechce, aby si odkrýval zľutovnicu, pozeral do archy a sústredil sa na svoje hriechy. Chce, aby si sa pozeral a sústredil na Ježiša a Jeho dokončené dielo! Nechce, aby si žil v moci odsúdenia a neschopný vzťahu s Ním kvôli výčitkám a obvineniam. Preto ti ukázal, že nemusíš urobiť vôbec nič, aby si mohol prijímať Jeho lásku. On ťa miluje a prijíma za každých podmienok!

 

Milosť nerobí rozdiely

V kategórii: Povzbudenia

20 Jan 2014

Lk 15, 32

"Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa. "

Pri milosti majú mnohí problém s tým, ako ju náš nebeský Otec bezstarostne a bez rozlišovania rozhadzuje, akoby nemala hranice a On sa nestaral, kto ju má. Podľa ľudských štandardov to jednoducho nie je správne. Koniec koncov, fér je fér. Daj človeku prst a vezme celú ruku. Buď mäkký na tých, ktorý zhrešili, a hneď zistíš, že to robí každý. Ako si kto ustelie, tak by mal spať. Ľudia sa musia poučiť. Musíš myslieť na to, aké posolstvo zanechávaš!

Všetky náboženstvá sú postavené na myšlienke, že dobré skutky sú odmenené a zlé skutky potrestané. Mnohí ľudia dokonca prekrútili autentické kresťanstvo na náboženstvo, ktoré trvá na kontrole a systéme rovnováhy točiacom sa okolo odmeny a trestu. Napokon, tak funguje život, nie?

Odpoveďou je, že tak funguje život vystavaný okolo súdneho systému tohto sveta, ale v Božom kráľovstve to tak nefunguje. Hoci je tento pohľad populárny, autentické kresťanstvo tak nevyzerá. Tomuto dočasnému svetu vládne zákon, ale milosť je forma, ktorou vládne Boh.
Milosť je vzrušujúca (alebo pre formalistických veriacich desivá) novina, že Bohu nezáleží na odplate za zlé veci, ktoré sme spravili. Netvrdí sa tým, že nemôžeme niesť následky hriechov, ktoré robíme, ale evanjelium milosti hlása dobrú zvesť, že náš Otec sa nezaoberá vyrovnávaním nejakej morálnej účtovnej knihy tak, že nás potrestá, keď urobíme niečo zlé. Nie je nebeským účtovníkom, ktorý zaisťuje, aby vykonané tresty boli v rovnováhe so zlým správaním v dlhom zozname.
Príbeh o tom, ako sa Otec správal k márnotratnému synovi, by mal toto nedorozumenie ukončiť. Toto podobenstvo hovorí o nočnej more hyperzbožného zelóta. Môžeme si predstaviť mladého chlapca ako sa v skupine priateľov rozhodne, že chce všetko nechať tak a odsťahovať sa. Od svojho otca si pýta dedičstvo (čím podvedome naznačuje, že by mu bolo podľa neho lepšie, keby bol Otec mŕtvy) a odchádza do veľkého mesta. Jeho život sa stáva zmesou všetkého, pred čím ho varovali ako dieťa.
Keď tento mladý židovský chlapec minie všetky peniaze a zobudí sa ako pastier svíň v chlieve, je hodený naspäť do reality. „Odchádzam odtiaľto,“ vraví si. „U otca ani robotníci s najnižšou mzdou nemusia žiť takto.“
Viete, ako ten príbeh končí. Významný moment prichádza, keď neupravený zapáchajúci syn tackavo prichádza. Otec ho zbadá a ihneď sa z plnej sily rozbehne.
Susedia sa museli zhroziť. Po prvé, pre dospelého muža bol takýto beh veľmi nedôstojný. Správne by mal otec počkať, kým syn príde ku nemu, to však nespravil. On utekal, zanechal všetku dôstojnosť a utekal rýchlo.
 
K synovi mohol bežať, len ak si aj upravil šaty. Ako všetci otcovia v tej časti sveta, tento otec mal oblečený dlhý odev. Ak chcel bežať, musel si ho zdvihnúť nad kolená. Ako keby beh nebol dosť neprístojný, teraz navyše ukazoval časť svojich nahých nôh všetkým, ktorí sa dívali. To bol vrchol neslušnosti! Bežiaci starý otec! Čiastočná nahota! Čo si teraz budú myslieť úctyhodní susedia?
 
Tohto otca to netrápilo. V podstate snímal hanbu zo svojho prichádzajúceho syna a bral ju na seba. Jediná vec, ktorá by susedov šokovala viac ako synovo správanie, bolo správanie otca! Bláznovstvo syna zmizlo pri láskyplných činoch otca. To bol možno otcov cieľ. Milosť je vždy väčšia ako hriech a ľudia sa to vždy musia učiť.
 
Otec sa potom vrhne na svojho chlapca a nehľadiac na zápach chlieva začne sa smiať a plakať, objímať ho a bozkávať, všetko naraz. Synovi sa odpustilo skôr ako vôbec o to požiadal.
 
Chlapec začne koktať a skúša hovoriť. Toto nečakal. Dostane zo seba pol vety, keď ho otec preruší a začne vykrikovať rozkazy, aby zapálili gril, zavolali rodinu a priateľov, zistili, či je k dispozícii JJT (Jeruzalemské jazzové trio) a začala sa párty!
 
Niektorí si iste museli myslieť: „Ježišu, tento príbeh je divný. Nemyslíš, že môže zanechá zlé posolstvo?“
 
„Nie,“ odpovedal by náš Spasiteľ. „Zanechá to správne posolstvo. Odkaz je takýto: nie je dôležité, aký si mizerný, ako nízko si šiel a ako dlho si tam bol, milujem ťa a prijímam.“
 
Zbožní ľudia Ježišovej doby boli rovnako znepokojení dôsledkami takéhoto príbehu, ako sú aj dnes. Bola obava, že by to mohlo znieť akoby takýto druh milosti dával ľuďom povolenie hrešiť. V príbehu niekomu prešlo niečo zlé a to bolo poburujúce. Predpokladalo sa, že tento druh milosti by mohol v skutočnosti podporovať hriech a nie od neho odrádzať.
Nezdá sa, že by toto všetko Ježiša znepokojovalo, keď hovoril toto podobenstvo alebo celkovo v jeho službe. On jednoducho miloval ľudí a vylieval milosť, milosť a viac milosti na najnepravdepodobnejších kandidátov. Keď je narušený zmysel pre spravodlivosť samospravodlivých, rozčuľuje ich to, ale nezdá sa, že by sa Ježiš niekedy staral o to, čo si myslia. Zdá sa, že málo rozlišuje to, ako a komu dáva tak veľa. Dokonca aj Jeho príbehy akoby v zbožných ušiach zanechávali úplne nevhodný odkaz.
 
Bolo by možné, že milosť je proti intuícii zbožného postoja? Ja verím, že je. Náboženstvo je o nás, o tom, čo robíme, aby sme získali Božiu priazeň a dosiahli duchovný pokrok. Zameriava sa na robenie niečoho lepšie, aby sme boli lepší.
 
Milosť má totálne opačný prístup. Milosť nás uisťuje, že to nie je o tebe a mne a o tom, čo robíme, aby sme sa spravili lepšími pre Boha. Nikdy to tak nebolo a nikdy to tak nebude. Je to o Ňom a o Jeho absurdnej iracionálnej neprimeranej milujúcej milosti. Samospravodlivý zástup by sa mohol upokojiť. Ježiš je Ježiš a nezmení sa, aby splnil ich alebo naše očakávania. Vďaka Bohu.
——————————–
autor: Dr. Steve McVey, orig.: http://gracewalkministries.blogspot.sk/2012/05/indiscriminate-grace.html, preklad: Táňa Sosková

Ex 34,10 

„Keď Áron a Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari tvár, báli sa k nemu priblížiť.“

Mojžiš sa po rozhovore s Bohom vracal k svojmu ľudu. Schádzal z vrchu Sinaj a v rukách držal dve kamenné tabule, na ktoré Boh vlastnou rukou napísal desatoro prikázaní. Ako zareagoval hriešny národ, keď ho uvideli prichádzať? Báli sa k nemu priblížiť.

Keď Ježiš schádzal dole z hory premenenia, hriešnici k nemu naopak prichádzali (Lk 9,37). Ježiš neodolateľne priťahoval slabých, hriešnych ľudí a zároveň ten istý Ježiš odpudzoval a rozčuľoval tých, ktorí sa zo všetkých síl snažili dodržiavať, čo im bolo v zákone zverené.

Zákon odsudzuje, frustruje, odpudzuje, šíri strach a rozmnožuje hriech. Milosť prijíma, obohacuje, priťahuje, šíri pokoj a rozmnožuje vieru.

Rovnako aj dnes, keď človek, ktorý nevládze, ktorý pozná svoju slabosť, počúva o zákone, začne sa báť. Desatoro prináša strach a úprimný človek uteká preč. Problémom Izraelitov bolo, že i keď sa spočiatku správne báli, nakoniec vyhrala ich pýcha a tvárou v tvár absolútne dokonalému a svätému zákonu pyšne povedali Bohu: „Budeme robiť všetko, čo hovoril Pán.“ (Ex 19,8). Keby v tom momente, klesli na kolená a povedali, „Pane, toto je nad naše sily!“, verím, že Boh by ich naďalej viedol svojou milosťou a dobrotou.

A rovnako aj dnes, keď ten istý človek stretne milosť bez podmienok, ktorou je Ježiš, je ňou neodolateľne priťahovaný. No keď tú istú Pravdu a Milosť stretne človek, ktorý si myslí, že „urobí všetko, čo hovorí Pán“, tak sa milosti bojí, brojí proti nej. Človeku žijúcemu pod zákonom sa milosť zdá odpudzujúca a príliš jednoduchá, zvádzajúca na hriech.

Dnes rovnako každá teológia, každé učenie a náboženstvo, ktoré ohlasuje zákonníctvo a desatoro ako podmienku udžania spi spásy, Božej priazne, prináša do tvojho života strach a ľudia od Boha utekajú preč v strachu a frustrácii. No sila bezpodmienečného odpustenia je tak mocná, že ľudia sú neodolateľne priťahovaní k Ježišovi. Keď necháš vo svojom živote moc zákonu a dobrovoľne sa rozhodneš dodržiavať službu vyrytú Božím prstom do kameňa, desatoro, vydávaš sa „službe smrti“ (2 Kor 3,7). Prinesie do tvojho života strach, odsúdenie, obavy a rozmnoží hriech (Rim 5,20).

No ty už dnes nepatríš pod tento učiteľský úrad zákona, ktorého funkciou bolo priviesť ťa na koniec svojich síl a tak k Ježišovi. Dnes tvojím učiteľom nie je desatoro, ale viera (Gal 3,25). Dnes kráčaš životom bez strachu z odsúdenia, v slobode a dôvere Bohu, nie sebe. Taká je neodolateľná moc odpustenia v Ježišovi, ktorá namiesto toho, aby ľudí odháňala, tak ich k Bohu priťahuje.

Podpora človeku. Každého.

V kategórii: Povzbudenia

14 Jan 2014

Milí priatelia!

Dnes si v emaily nenachádzate každodenné povzbudenie. Dnes to bude výnimočne moje osobné vyjadrenie spolupatričnosti a podpory človeku. Ale je vlastne celkom možné, že to povzbudením bude.

Dnes som prvýkrát vo svojom živote podpísal petíciu. Petíciu na podporu Róberta Bezáka. Urobil som tak nie preto, aby som ho podporil ako arcibiskupa, alebo že by som si myslel, že táto petícia zmení niečo zásadné na príčinách prenasledovania tohto človeka. Nie. Kauza Róberta Bezáka nikdy nebola o nejakých zásadných otázkach týkajúcich sa viery, teológie, vzťahu človeka k Bohu. Nebola o ničom prevratnom v Rímskokatolíckej cirkvi. Bola to vždy „iba“ kauza ľudská.

Táto podpora je podporou všetkým ľuďom prenasledovaným za svoju inakosť, iný názor či inú vieru. V tomto prípade je ale aj podporou všetkých ľudí Rímskokatolíckej cirkvi, ktorej som oficiálne stále súčasťou aj ja. Každý a jeden z vás, nielen prenasledovaní ale aj prenasledujúci, aj nezúčastnení, aj biskupi, aj kňazi aj pápež aj laici, my všetci spoločne sme nádherné, sväté jedinečné bytosti, ktoré sa snažíme nachádzať svoje vlastné vyjadrenie a priestor v živote. Je to podpora každého a jedného človeka a odpor proti prenasledovaniu každého a jedného náboženského systému.

Môj podpis a tento email je vyjadrením spolupatričnosti a povzbudenia človeku, s ktorým náboženstvo hrá krutú a bolestivú hru. Je to vyjadrenie hlbokého smútku a sympatie s osudom človeka, ktorý prechádza ľudskou drámou s rozmermi ťažko pochopiteľnými každému, ktorý niečo podobné nezakúsil na svojej koži. Náboženstvo urobí vždy všetko preto, aby si udržalo vlastnú tvár, udržalo sa pri živote. Nezastaví sa pred útokom na ľudskú dôstojnosť, ľudskú identitu a hodnotu, pretože najjednoduchším spôsobom, ako spochybniť ideu, je spochybniť a diskreditovať jej autora.

Tieto príbehy prenasledovania a ľudských drám sa odohrávajú v oveľa širšom meradle. Nie je to len kauza Róbert Bezák či Miroslav Kocúr. Sú to príbehy obyčajných ľudí, ktorí sa odvážili prejaviť svoju v niečom odlišnú vieru, názor či azda len to, že boli sami sebou. Sú to príbehy ľudí, ktorí odišli z cirkvi, ktorí opustili alebo zmenili svoje náboženské presvedčenie, príbehy žien a mužov, ktorých nepustia na prijímanie, nepustia do spoločenstiev, vyradili ich zo svojich kruhov, vyhýbajú sa im na uliciach, pretože údajne nespĺňajú podmienky, nie sú dosť dobrí, sú iní, sú bludári, neposlušní, heretici, hriešnici, cudzoložníci, homosexuáli, samovrahovia, drogovo závislí … ak ste to vy, vy najlepšie budete vedieť, akú nálepku ste si vyslúžili od náboženstva.

Priatelia, Róbert Bezák, Miroslav Kocúr a mnohí mne neznámi – nie ste sami. A ľudia, ktorí vám to chcú povedať tak robia aj na tomto mieste, touto petíciou – http://www.wir-sind-kirche.at/content/index.php?option=com_signup4&Itemid=66&task=frm

Ex 12,3

„Desiateho tohoto mesiaca nech si každý zaobstará baránka pre svoju rodinu.“

Každý z nás patrí do nejakej rodiny. A mnohí z nás patria do rodín, ktorej nie všetci členovia veria v Ježiša. Máš aj ty manželku, otca, mamu, brata či sestru bez viery v Ježiša? Je v tvojej rodine hľadajúci či dokonca podľa niektorých "stratený"? V mojej áno.

Niekedy som sa o nich bál. Bez viery sa predsa do neba nedostane nik. Bez Ježiša zomiera každá nádej. A to je pravda. Dnes ale svoju vieru prežívam inak. Dnes viem, že všemohúci Boh si nachádza akúkoľvek zámienku, aby požehnal svoje stvorenie. A dnes viem, že ani smrť pre neho nie je posledná príležitosť pritiahnuť k sebe človeka.

V deň Paschy Elohim [všemohúci Boh] prikázal Izraelitom, aby zobrali jedného baránka pre celú rodinu, pre celú domácnosť. Tohto baránka zabijú, jeho krvou pomažú veraje dverí a keď bude okolo domu prechádzať anjel smrti, prejde okolo a nezahubí tých, ktorí sú ukrytí v baránkovej krvi. Celú domácnosť, vrátane sluhov či zvierat bude ušetrená. 

Priateľ môj, neboj sa. Ak i celá tvoja rodina je proti tvojej viere, ak ťa za ňu hania, nesúhlasia s ňou, neboj sa o nich. Vtedy mali iba zvieraciu krv, ktorá ochránila celú domácnosť pred Božím trestom. Dnes máme Ježiša, Nebeského baránka. Dnes tvoja viera otvára obrovský kanál Božej milosti dielo Krista je oveľa väčšie ako obeta izraelského baránka. Dnes sú nebeské sily a vojská v plnej pohotovosti poslúžiť tvojej rodine, otcovi, bratovi, sestre a ty sa s nimi uvidíš v nebi. Pretože „každý zaobstará baránka pre svoju rodinu“. Pre celú domácnosť.

Priateľ môj, tvoja viera prináša do tvojej rodiny to najväčšie dobro. Je pravda, že bez viery v Krista nedokážeme naplno vnímať a prežívať darované nebo a spásu. No skrze tvoju vieru sa vylieva Baránkova krv na celú tvoju domácnosť a ty možno ani nikdy nebudeš vedieť, v ktorom  momente, tvoj otec či brat prijal Krista. Môžeš ale s dôverou hraničiacou s istotou vedieť, že Kristovo dielo a Božia láska je oveľa mocnejšia ako akýkoľvek hriech, ba dokonca je mocnejšia ako na tzv. "neviera". 

Tvoja viera dáva oprávnenie a moc všetkým nebeským anjelom k tomu, aby raz, a nikto nevie kedy, tvoj otec, brat, nech už žil akýkoľvek život, vo svojom srdci zašepkal: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ a obratom nato začul Ježišovu odpoveď: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23,42.43) 



Prihláste sa k odberu povzbudení

Tieto povzbudenia každodenne odoberajú už tisícky kresťanov. Píšem v nich o úžasnej dobrej novine, o evanjeliu, o Ježišovi a Jeho dokončenom diele.

Tu sa môžete zapísať sa k odberu týchto povzbudení.

O autorovi

Moja osobná cesta ku Kristovi sa začinala bojovným ateizmom. Odvtedy prešlo pár rokov a ja som zažil pár obrátení. Mám krásnu manželku Alžbetu a dvoch nádherných synov Noe Pavla a Benjamína. Som spolumajiteľom dvoch kresťanských vydavateľstiev a obchodu.

Martin Švikruha

Niektorí z vás sa ozvali ohľadom prednášok, stretnutí. V prípade záujmu zo strany vášho spoločenstva, zboru, cirkvi, prosím, napíšte mi. Vďaka.

email: zamyslenia (zavinac) rybka.sk


Prihláste sa k odberu