Boh nechce tvoju obetu

In: Povzbudenia

26 Mar 2014

Gn 22, 14 

„A Abrahám nazval toto miesto "Pán sa postará a tak sa ešte aj dnes hovorí: "Na vŕšku sa Pán postará".“ NASB

Boh vyžadoval od Abraháma obetu svojho syna, aby videl, že si ho Abrahám naozaj ctí a bojí sa ho. Možno aj ty máš v hĺbke srdca veľký problém s takýmto vysvetlením príbehu o Izákovi, ktorý nášho Tata ukazuje ako krvilačného pohanského bôžika, požadujúceho ľudské obety.

Abrahám pochádzal z kultúry, v ktorej bolo obetovanie detí pohanským bohom bežnou praxou. Boh si vyvolil Abraháma a následne izraelský národ, aby k nemu a cez nich vyrozprával svoj príbeh o sebe a človeku, ktorý nemá nič spoločné s pokriveným obrazom, ktorý o Ňom mali ľudia tej doby. Príbeh na hore Moria, kde sa odohrala dráma Abraháma a Izáka je predobrazom príbehu, ktorý sa odohrá tisíce rokov neskôr na Kalvárii. 

Boh nikdy žiadne obety nechcel, nemal v nich záľubu a hnusili sa mu. „Lebo milosrdenstvo chcem, a nie obetu a poznanie Boha viac ako zápalné obety.“ (Oz 6, 6). Boh k Abrahámovi prehovára jazykom, ktorému Abrahám rozumie. Jazykom obiet a jazykom pohanského krvilačného boha. Cez tento jazyk mu chce ukázať, že On je ale Boh úplne iný, ktorý s bohmi obiet nemá nič spoločné.

Kdeže je baránok, pýta sa Izák. „Boh sám poskytne baránka pre zápalnú obetu, syn môj“ odpovedá Abrahám Gn 22,8. Abrahám tuší a dôveruje, že tento Boh je iný, ako bôžikovia, od ktorých sa odvrátil. Náš Otec v tejto najdramatickejšej chvíli Starého Zákona mocne hovorí, že On nechce od nás obety, že On nie je bohom obiet, ale Bohom lásky, vzťahu.

Na hore Moria nám Boh ukázal, že to naopak On sám sa stane obetou nášho násilia, že On sám sa podvolí našej zvrátenej túžbe po krvi, po odplate, po pomste a sám, dobrovoľne prijme smrť z našich rúk. A tak akt najväčšej ľudskej zvrátenosti, ľudskej potreby obetovať baránka na uzmierenie krvilačného boha, premení na akt našej záchrany. Na kríži nám Otec ukazuje svoju najhlbšiu podstatu, ktorou je láska, ktorou je ochota pre svoje najmilovanejšie stvorenie ísť až za hranicu nemožného.

Boh nikdy žiadne obety nechcel a nemal v nich zaľúbenie včera, dnes a nebude ich mať ani zajtra. Boh nechce od nás žiadnu obetu. Otec chce, aby sme videli, ako veľmi nás prijíma, akceptuje, ako veľmi nás miluje. Láska, ktorá sa ukázala na kríži tak nachádza odozvu v jedinej „obeti“ a tou je vďačnosť, chvála, úcta, láska, priateľstvo, vzťah, dôvera medzi tebou a Ním.

Náš Boh sa postará. Jehovah-jireh (Gn 22, 14). To je meno nášho Otca. Aleluja!