Súd, nebo a peklo

In: Povzbudenia

3 Feb 2014

Jn 3,17

„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby svet cez neho zachránil.“ (NIV)

Posledná otázka, ktorú učeníci položili Ježišovi tesne pretým, ako Ježiš od nich odišiel a vystúpil na nebesia, znela: „Pane, teraz už obnovíš kráľovstvo Izraela?“ (Sk 1,7). Učeníci očakávali, že azda teraz, keď Ježiš vstal z mŕtvych, že konečne aspoň teraz urobí to, čo sa od riadneho Mesiáša patrí. Že si vyhrnie rukávy a poriadne to natrie Rímskemu impériu či hnusným Židom, ktorí ho ukrižovali. Očakávali okázalú ukážku Božskej suverénnej a absolútnej moci. Veď predsa Ježiš je Boh a prišiel nato, aby robil poriadky na svete a porátal sa so všetkou zlobou, každým hriechom a útlakom, no nie?

Človek by si myslel, že po tej dobe, ktorú budúci apoštoli strávili s Ježišom, im azda zapne. Nuž zjavne im to nezapínalo ani v momente, keď videli Ježiša posledný krát. Ježiš ich necháva zarazených, zmätených, plných otázok a strachu. Ako kurence, ktorým sa stratila kvočka. Zaplo im to až o trochu neskôr.

A rovnako by si človek myslel, že po 2 000 rokoch života pod Novou zmluvou, s pomocou Pavlových listov, Evanjelií a vlastne celého písaného Nového Zákona, to dôjde i celému Kristovmu telu. No vec sa má tak, že aj dnes obrovské množstvo kresťanov očakáva od Boha presne to, v čom Ježiš na celej čiare sklamal farizejov i väčšinu Židovského národa. Očakáva od Neho pravorukú spravodlivosť Supermana a mocného sudcu, neľútostného nepriateľa hriešnikov a každej neprávosti.  Je zvláštne, že také množstvo kresťanov aj napriek tomu, že zažili takpovediac z prvej ruky Božiu milosť, si stále myslí, že Ježiš pri svojom druhom príchode príde ako akýsi filmový superman a pomstí slabých a potrestá zlých. I napriek pohľadu na kríž, kde nielenže Ježiš neopätoval násilie násilím, ale sa mu dobrovoľne podovolil, si myslia, že niečo pri tom spackal, či nechal nedokončené a pri svojom druhom príchode to konečne napraví a zošle spravodlivý oheň a hnev na tých, ktorí si to podľa našich predstáva zaslúžia. Že keď príde druhý krát, tak konečne ukáže všetkým tým "iným", že sa s ním neradno zahrávať. Veď všetci poznáme to známe „Božie mlyny melú pomaly, ale isto.“

Dovoľ mi povedať, že "Božie mlyny" domleli pred 2000 rokmi.

Možno aj ty žiješ v područí strachu z Božieho súdu, pretože poznáš, ako ľahko padneš, vieš, ako jednoducho sa nahneváš, či podľahneš pokušeniu. Možno si aj ty úprimný, no oklamaný kresťan, každodenne vstávajúci s neurotickým strachom, že niečo pokazíš a Boh ti to raz spočíta, keďže večer si si znovu pripomenul vetu, že „Ježiš príde súdiť živých a mŕtvych!“

Priateľ môj, ak si to ty, verím, že Boh ti chce dnes niečo povedať. Chce ti povedať, aby si sa pozrel na kríž. Ak chceš spoznať svojho Pána, svojho Sudcu, pozri sa na kríž. Tam, áno presne tam, Ho uvidíš a spoznáš najlepšie. Na kríži dal Boh jasnú, definitívnu, konečnú odpoveď na každé obvinenie, na každý pád a vinu. Na kríži nám Boh ukázal, že Jeho milosrdenstvo triumfuje nad naším súdením. Boh sa nikdy nedal zatiahnuť do našej potreby súdiť, do našej potreby trestať zlo zlom, odpovedať násilím na násilie. A nikdy sa do tejto hry oko za oko zatiahnuť nedá.

Jediným princípom na základe ktorého ťa kedy bude Boh súdiť, je princíp nesúdenia. Jediný verdikt, ktorý kedy budeš počuť, jediný rozsudok, ktorý zaznie z Božích úst, bude „Nevinný!“. A tento rozsudok bude počuť každý a jeden človek bez výnimky, pretože Ježiš neprišiel zachrániť nejakú vybranú skupiny ľudí nazývajúcich sa kresťania, ale Ježiš je „Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ (Jn 1,29). 

„Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby svet cez neho zachránil.“ (NIV)

Už nikdy sa teda neboj Božieho súdu, nenechaj sa okradnúť o radostný odpočinok v Jeho dokonanom diele naháňaním strachu, len dôveruj Neuveriteľne Úžasnej Novine. Pretože „Keď ťa Syn vyslobodí, si naozaj slobodný.“ (Jn 8,36 NLV)