Kajajme sa

In: Povzbudenia

28 Jan 2014

Mk 1,15

Hovoril: "Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu."

Premýšľal si niekedy, čo je to pokánie? Pre väčšinu kresťanov je to nejaký úkon zahrňujúci hlbokú ľútosť, pocit previnenia, smútku ba dokonca odporu. U niekoho je pokánie desať či sto predpísaných modlitieb, sebazapieranie, pôst, rozdávanie jedla zadarmo, niekedy akákoľvek sebatrýzeň ako trest za svoje zlé správanie. Radšej teraz ako na večnosti, myslia si. Poväčšine sú tieto pocity nasmerované na vlastnú osobu, sú zhrození sami zo seba, sklamaní, znechutení.

Verím, že ak si aj ty podobne chytený v osídle týchto nikdy nekončiacich pocitov a skutkov, ktorými sa chceš prepracovať bližšie k Bohu, potrebuješ počuť Ježišove slová: „Kajaj sa a ver evanjeliu!“ (Mk 1,15)

Keď Ježiš začínal svoju službu v Galiley, začal ohlasovať Vynikajúcu novinu, novinu nad všetky iné dobré zvesti. „ …, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu.“ A všetkých naokolo vyzýva, aby sa kajali.

Slovo pokánie, v gréčtine metanoia, znamená zmeniť zmýšľanie, myslieť inak. Ježiš nás vyzýva, aby sme zmenili spôsob, akým rozmýšľame. V čom? Ježišovi súčasníci očakávali Mesiáša, ktorý príde s mocou a ustanoví svoje kráľovstvo tu na zemi, vyženie Rimanov a oslobodí Izraelský národ spod útlaku. Očakávali viditeľný prejav moci. Očakávali viditeľné kráľovstvo. Ježiš im odpovedá „Zmeňte svoje zmýšľanie a uverte, že Božie kráľovstvo už prišlo, je tu medzi vami. Uverte tej neuveriteľne dobrej novine, že slepí vidia, zajatí sú prepúšťaní na slobodu.“

Pokánie za tie storočia nabralo na seba množstvo negatívnych emócii a významov. Pokánie vtedy aj dnes je ale stále rovnaké. Ježiš nás vyzýva, aby sme zmenili zmýšľanie o Bohu, o spáse a o nás samých. Chce, aby si Boha prestal vidieť ako prísneho a trestajúceho všetkých, ktorí sa nesprávajú tak, ako im diktuje zákon alebo tých, ktorí nepatria do tej správnej skupiny, ktorou boli vtedy Židia a dnes to sú tie jediné „správne“ denominácie. Chce, aby si zmenil zmýšľanie a prijal, že spása ako i Božie kráľovstvo je už tu, prišla a prebýva medzi nami a na tebe nie je, aby si si ju získaval náboženskými predpismi a úkonmi. A v neposlednom rade ťa Ježiš pozýva, aby si zmenil zmýšľanie o sebe. Chce, aby si prijal dar spravodlivosti a uveril, že pre svojho Otca si milovaným dieťaťom, si kráľovským kňazom a svätým Božím stvorením bez poškvrny a nie hriešnikom vo väzení hriechu.

Keď žijeme v klamstve o Bohu ako o zákonníckom účtovníkovi, robiacom si záznamy o našich skutkoch, ak sa myslíš, že musíš splniť nejaké Jeho očakávania, aby si sa mu zapáčil, a ak si myslíš, že si stále hriešnik, ktorý je odsúdený stále hrešiť, nemáš na výber a musíš tak aj žiť. Musíš žiť v strachu, večnej frustrácii a nekončiacom snažení a v hriechu. Preto ťa Ježiš vyzýva, aby si sa kajal, aby si prestal veriť svojej falošnej identite hriešnika, ktorá bola od začiatku iba jedným veľkým klamstvom diabla a objavil svoju identitu, svätosť, plnosť, bohatstvo, to kým v skutočnosti si v Ježišovi.

A toto pokánie ohlasuje každý kazateľ Úžasnej noviny. Túži ukázať všetkým ľuďom život v neopísateľnej slobode, ktorý môže každý začať žiť už teraz. Svätosť, priatelia, nie je cieľ, ku ktorému sa máme dopracovať. Je to počiatočné miesto, na ktorom stojíme a z ktorého začíname žiť svoj život. 

Zmeňme svoje názory o Bohu a sebe a dôverujme, že sme prijatí, milovaní, nádherní a svätí. Kajajme sa a uverme Dobrej novine!