Ži podľa svojej identity

In: Povzbudenia

24 Jan 2014

1 Kor 15,22 

Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“ 

Koľko krát si si povedal „Na to nemám, ja som len hriešny človek“? Koľkokrát si počul, že preto, ako sa správaš, čo robíš nie si nič iné, iba obyčajný hriešnik a radšej by si sa mal dať do poriadku a vykročiť na cestu svätosti?

V Rajskej záhrade sa stala veľká neprávosť, ktorá sa od toho momentu dotýkala každého a jedného človeka. Keď Adam zhrešil, dal zrod novej ľudskej „rase“ – adamickej rase. Lepšie povedaná, dal ľudstvu novú identitu. Identitu hriešnikov, padlého človeka. Súčasťou tohto padlého človečenstva bol každý človek. Do sveta zavítala smrť ako následok Adamovho /nie tvojho/ hriechu. A každý a jeden človek po Adamovi bol hriešnikom. Hriech uzatvoril ľudstvo do väzenia a spravil z neho ľudstvo hriešne. Priateľ môj, ty si nikdy nebol hriešnik, pretože si hrešil, ale preto, lebo zhrešil Adam (Rim 5, 14). Adam overil klamstvu o Bohu a sebe a toto klamstvo sa rozšírilo na každého človeka. 

Možno sa to zdá ako tá najväčšia nespravodlivosť. Žať niečo, čo si nezasial! Nemať možnosť sa zachrániť. Byť od narodenia hriešnikom a zostávať ním až do konca života, nech už robíš čokoľvek (Rim 5, 14). Toto bol stav človeka v Jeho pomätenosti pred krížom.

No Boh ešte skôr, ako na svet prišla choroba, mal pre ňu pripravený liek: Baránka, zabitého pred stvorením sveta (Zjv 13,8). Boh nikdy nebol zaskočený ľudským pádom. Adamov hriech nakoniec priniesol ľudstvu najväčšie možné požehnanie. Neveríš?

Po prvom Adamovi prišiel Adam posledný, Ježiš. „On  [Adam] je predobrazom toho, ktorý mal prísť [Ježiša]” (Rim 5,14).

Rovnako ako si sa v Adamovi stal hriešnikom bez ohľadu na svoje zlé či dobré skutky, tak sa v novom Adamovi stávaš svätým.  A opäť bez ohľadu na svoje dobré či zlé skutky! Identita človeka nikdy nebola definovaná jeho správaním. Naopak. Jeho správanie bolo vždy určené, čomu o svojej identite veril.

„Pretože tak, ako [kvôli ich spojeniu prirodzeností] v Adamovi všetci zomreli, takisto [kvôli spojeniu ich prirodzenosti] všetci ožijú v Kristovi.“ (1 Kor 15,22 AMP) Nový Adam nie je v ničom menší ale oveľa, oveľa väčší ako Adam prvý! Tak ako v Adamovi padol každý človek a celé stvorenie, tak v Ježišovi vstali všetci ľudia a s nimi i stvorenie k novému životu. Ježiš je oveľa väčší ako Adam. Tak ako sa celá identita stvorenia stala v Adamovi hriešnou, ako uverila klamstvu a vo svete sa rozšírili hriech, tak je dielo posledného Adama oveľa väčšie ako toho prvého. Boh sa spojil, zjednotil so svojím stvorením v Ježišovi, nerozlučne sa a neoddeliteľne a navždy sa spojil s tebou a so mnou vo Vtelení a tak nám ukázal našu pravú identitu Božích detí (Rim 5). 

Môžeme trvať na tom, že sme hriešni, pretože hrešíme a že svätí sa stávame rovnako tým, že už viac nehrešíme. Môžeme trvať na tom, aby sa k nám Boh správal podľa našich výkonov. Ak naozaj chceme, môžeme zostávať v tomto klamstve, ako dlho sa nám páči. Môžeme sa trápiť, posväcovať, umŕtvovať. Ale Ježiš nám ukázal, kým a akí naozaj sme. Boh si ťa už pred stvorením sveta vyvolil a v plnosti časov ukázal Svoju spravodlivosť, ktorá je jedným na smiech a druhým na pohoršenie. Tak ako si ľudstvo nikdy nezaslúžilo volať sa hriešne iba kvôli Adamovej neposlušnosti, tak teraz jasne vidíme, že ľudstvo je plne kompatibilné s Božou láskou, je nádherné a dokonalé, pretože Božia láska si ľudskú schránku vybrala za svoj večný domov. Existuje len jeden život a to život v Kristovi. Boli sme ním obdarovaní a na tom nič nezmeníme. 

Prečo teda trvať na výmennom obchode „za dobré správanie odmena, za zlé správanie bič“, na ktorý tvoj Otec nikdy nepristúpi a nezačať radšej žiť život, ktorí ti patrí? Kým budeš veriť klamstvu náboženstva, že si hriešnik, budeš sa tak aj správať a hrešiť. Keď konečne uveríš pravde, že v Kristovi si svätý a bez škvrny (Kol 1,22), máš otvorenú cestu k plnému životu!