Vlažné mu nechutí

In: Povzbudenia

10 Dec 2013

Zjv 3,16

„Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“

Spomínam si na obdobie, keď Boh prvýkrát začal jasnejšie v mojom živote hovoriť o milosti. O niekoľko rokov neskôr ma priviedol na križovatku a povedal mi: „Martin, budeš si musieť vybrať. Milosť alebo zákon?“ A v tom momente som jasne vedel, ktorú odpoveď má pre mňa pripravenú.

Je jedna vlastnosť, o ktorej sa Boh vyjadruje s absolútnym odporom, nechuťou. Vypľúva ju z úst. Vypľúva z úst nijakosť, všehochute, zmiešaniny bez tvaru. Horúce so studeným, vlažné.

Mnoho kresťanov prežíva svoj život ako mix zákona a milosti. Trochu Ježiš, trochu oni. Trochu Jeho milosti a trochu ich usilovnosti a dobrých skutkov. Trochu nedokonalej Kristovej obety a trochu ich vlastnej dokonalosti. 

Keď sa zo mňa, bojovného ateistu, stal kresťan, vedel som, že to bol Jeho dar, pretože ja som sa mu bránil všetkými možnými silami. Ničím a vôbec nijako som sa nepričinil na mojom obrátení. V tom momente som to mal jasné. Potom som sa nechal pokrstiť. Ako prechádzali mesiace a roky, počúval som, ako sa sa nestačí spoliehať na Ježiša, ale ako a čo všetko musím pre Neho urobiť, aby som si zaslúžil Jeho dar, alebo aby som si ho udržal, dokázal mu, že Ho milujem. Že vraj, keď verím, musím to ukázať, moja viera musí prinášať ovocie a toho nikdy nebolo dosť a nebolo dosť dobré. Štandard, ktorý mi ukazovali, bol nedosiahnuteľný, bol stále v nedohľadne. Zrazu akoby sa začala strácať istota, ktorú som mal na začiatku. Dostal som sa spod dažďa pod okvap.

Priateľu, možno aj ty niekedy vrávoráš. Možno aj ty si večer uvedomíš, že všetko to bol iba dar, no ráno si vyhrnieš rukávy a povieš si, „Pane, ja ti musím Tvoju lásku opätovať, ty určite čakáš, že ti oplatím Tvoj dar.“ Možno sa aj ty v kútiku duše túžiš spoliehať iba na Neho, no niekto ti povie, že najprv musíš ísť do kostola, potom na spoveď a potom rozdať všetko, čo máš a až potom budeš svätý. Presne takto funguje náboženstvo. Každé a jedno náboženstvo vždy operuje s dvoma pojmami. Vzdialenosťou a budúcnosťou. Boh je ďaleko a treba sa k nemu dostať. Boh bude s tebou až niekedy v budúcnosti, keď budeš dostatočne svätý. A dostatočne svätý budeš až vtedy, keď budeš robiť a vyzerať tak, ako ti my povieme. Samozrejme, na všetko ti ponúkne aj tie jediné správne postupy a návody, ako to dosiahnuť. A keď to nefunguje, príde s novými postupmi, novými podmienkami a návodmi.

Pravda ale je, že Boh už nemôže byť bližšie ako je. On prebýva v tebe. Tu a teraz. Nie tam a potom. On je Emanuel, Boh s nami a to sa už nikdy nezmení. My sa nestávame svätými, On nám svätosť daroval. My si svätosť nedokážeme udržať, my s istotou dôverujeme, že nás vo svätosti udrží On až do konca. To je dobrá novina!

Priateľu, možno aj na teba Ježiš volá: „Syn môj, dcéra moja, chceš Mňa a všetko, čo mám, všetko čo Ja dokážem alebo chceš to, čo dokážeš ty?“ Boh chce, aby si si vybral život pod zákonom alebo v milosti. Chce, aby si bol vo svojej voľbe úprimný a žil podľa nej. Buď studený alebo horúci.  Nerob len jedno jediné: nemiešaj trochu svojich síl a Jeho zhovievavosti a keď zlyháš, nezľahčuj svoje zlyhanie tvrdením, že to až také vážne predsa nie je. Nebuď vlažný!

Vieš prečo? Pretože ak si zvolíš milosť, volíš si Jeho a niet nič lepšie! A ak sa rozhodneš žiť podľa zákona a vlastných síl, zistíš, že tak žiť nemôžeš a to ťa privedie k milosti. Aleluja!