Ježiš je Bohom tu a teraz

In: Povzbudenia

9 Dec 2013

Mt 11,3

„Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?

Každý z nás žije v pokušení súdiť svoj život, veľkosť svojej viery podľa ovocia, ktoré vidí svojimi očami. Možno aj ty začínaš pochybovať o svojej viere, pretože sa ti nepodarilo posledné dni správať sa tak, ako si myslíš, že by si sa mal, poprípade sa ti svojou vierou nepodarilo niekoho uzdraviť. Možno si zlyhal, uveril lži a myslíš si, že tvoju identitu definuje „tvoj“ hriech namiesto svätosti, choroba namiesto uzdravenia, ťažkosti namiesto radosti. Mnohých kresťanov takáto špirála hriechu, myšlienok, viny vedie až k pochybovaniu, či vlastne patria Ježišovi, či Ho vlastne milujú a v konečnom dôsledku … či sa vlastne nebudú celú večnosť pražiť v pekelnom ohni.

Keď jedného dňa videl Ján Krstiteľ prichádzať k Jordánu svojho bratranca Ježiša, ktorý sa chcel nechať od neho pokrstiť, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1,29). Jánovi v tom momente bolo jasne zjavené, kým Ježiš je. Vedel to. Ohlasoval Ho, pripravoval mu cestu.

Presne tento Ján, keď je vo väzení, posiela svojich učeníkov, aby sa spýtali Ježiša: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo, máme čakať iného?“ (Mt 11,3). Ján začal na základe svojej situácie pochybovať. Sedel vo väzení, čakala ho pravdepodobne smrť. Je Ježiš naozaj ten, ktorý prináša slobodu zajatcom? Je  naozaj toto baránok, ktorý sníma hriechy sveta? Pomôže mi tento Ježiš? Ako sa asi cítil Ján, ktorý vedel, čo povedal Izaiáš o Mesiášovi a čo nakoniec o sebe povedal aj Ježiš: „Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení.“ (Iz 61.1; lk 4,18)

Presne takýmto spôsobom do našich sŕdc zasieva pochybnosti diabol. Hovorí nám, že Ježišove dielo na kríži nestačí. Aj keď sme na začiatku spoznali, kto je Ježiš, teraz, na základe našich skúseností, našich pádov začíname pochybovať a pýtame sa Ježiša: „Naozaj si to ty? Naozaj si ma spasil na kríži? Naozaj si mi daroval slobodu? Naozaj si odstránil hriech z môjho života? Naozaj som bol uzdravený tvojimi ranami? Naozaj si naplnil zákon, pribil ho na kríž a odzbrojil tak diabla? Naozaj si môj spasiteľ alebo mám čakať na niekoho iného? Naozaj stačí moja dôvera, alebo musím pridať aj svoju snahu a dobré správanie, svoju príslušnosť v nejakej cirkvi, zbore, inštitúcii?“ Vtedy sa začne ozývať staré náboženstvo a povie nám, ako vylepšiť, ako doplniť, ako si udržať, ako neodpadnúť od Ježišovho diela, ktoré vlastne až tak dokonalé nebolo a tak naša dôvera umiera. Povie ti, že musíš čakať, že sa to možno zlepší, že Boh až raz dá veci naozaj do poriadku, že Ježišovi sa vlastne toho pri prvom príchode až tak veľa nepodarilo. Náboženstvo bude vždy ukazovať do budúcna, vždy bude operovať s Bohom vzdialeným a meškajúcim. A nikdy ti nedá istotu, že to dopadne dobre, nikdy ti neponúkne odpočinok.

Priateľ môj, Ježišov príchod na zem, Jeho smrť a zmŕtvychvstanie bolo dokonalým a dokonaným dielom v tvojom mene. Ježiš je pre teba naozaj tým, čím povedal, že je a to nezmenia žiadne okolnosti, v ktorých sa nachádzaš. On je tvojím Spasiteľom, On ťa posvätil a On ťa dostal do neba (Rim 8,30)! On to už urobil, ty v dôvere v Jeho dielo odpočívaj, nech už sa deje čokoľvek!