Niet na tebe škvrny

In: Povzbudenia

18 Nov 2013

Pies 4,7 

„Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.“ 

Svojej neveste Ježiš hovorí, „Celá si krásna, priateľka moja, a škvrny na tebe niet.“. No naša odpoveď zvyčajne znie, „Ja? Celý krásny a bez škvrny? To myslíš asi niekoho iného, keby si vedel o mne všetko, nehovoril by si tak!“ Poprípade, „To Boh myslel Cirkev, nie mňa a aj to možno až v nebi.“

Určite si ale nemyslíš, že Boh o tebe nevie všetko. A Cirkev to si aj ty osobne, unikátne, nielen bezmenný zástup ľudí či nejaká organizácia.

Boh pozná skutočnosť tak ako nikto iný. Pozná ťa lepšie ako ty sám. Vidí tam, kde ty nevidíš. Vidí v tebe dokonalosť diela svojho Syna. Jedinou obetou na kríži ťa Ježiš navždy zdokonalil, navždy urobil svätým! (Hebr 10,10). Stal si sa Božou spravodlivosťou v Kristovi (2 Kor 5,21) a On na tebe nikdy nenájde žiadnej škvrny, pretože Ježiš položil svoj život, aby ti ju dal.

A to chce Boh. Aby si sa aj ty videl bez škvrny, taký, aký naozaj si – celý krásny, dokonalý a spravodlivý v Kristovi. Toto je tá dokonalá pokora, skutočná pokora, ktorá vyznáva úplnú vlastnú neschopnosť a bez námietok prijíma dokonalé dielo Krista. Skutočne pokorný veriaci o sebe nevyhlasuje, že je hriešnik, ale že je svätý a nádherný. Vzdáva tak hold Jemu.

Keď máme svojimi očami naše hriechy, keď si ich dookola pripomíname, môže to vyzerať ako pokora, no nie je. Nevzdávame tak úctu Kristovmu dielu, nemyslíme si, že by Boh mohol pre nás urobiť aź tak veľa. V kútiku duše si myslíme, že na nás zostalo, aby sme zo seba spravili svätých, aby sme my zvíťazili nad hriechom, aby sme sa my zdokonalili a tak vlastne si myslíme, že nepotrebujeme Krista. Možno najviac tak ako nejakého poradcu, nejakého duchovného guru, ktorý nám dá návod nato, aby sme sa sami zdokonalili. 

Hovoríme tak, že Kristovo dieolo nebolo úplné, že nestačí na to, aby nás zachránilo i posvätilo, že je potrebné mu pomôcť vlastnými silami. I keď sa nám to môže zdať pokorné, Biblia to v skutočnosti nazýva „zvráteným, diabolským“ svedomím (Hebr 10, 22).

V Liste Hebrejom 10,21-22 nám odkazuje, keďže je Ježiš naším veľkňazom, aby sme „pristupovali s úprimným srdcom v plnosti viery, so srdcom očisteným od zlého [gr. Ponēras diaboský, zvrátený] svedomia a s telom obmytým čistou vodou.“  Na začiatku tej istej kapitoly hovorí o „vedomí, uvedomovaní si hriechu“ (Hebr 10,2). Pavol ho nazýva aj „svedomím s vypáleným znamením“ (1 Tim 4,2). Grécke slovo „vypálený“ tu je kauteriazo a znamená neustálu prítomnosť uvedomovania si hriechu. Pavol napísal dve tretiny knih nového zákona a ani raz nehovorí, že by sme si mali neustále pripomínať svoje hriechy. Naopak, on sám nám neustále pripomína našu identitu svätých a vraví. že na ňu nemáme zabúdať.

Nenos teda so sebou toto neustále vedomie svojho hriechu. Bol si od neho raz a navždy očistený na kríži. Namiesto toho pokorne príjmaj a maj neustále pred sebou vedomie, že v Kristovi ťa Boh urobil navždy krásnym a bez škvrny. To je nebeská realita. Pretože teraz môžeš odvážne povedať, že si bez škvrny, diabol musí odisť. Nemá zbraň, ktorou by ťa mohol poraziť!