Pripomínaj si svoju identitu, nie svoj hriech

In: Povzbudenia

29 Okt 2013

Ef 1,7

„V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov, podľa bohatstva jeho milosti.

Zobúdzaš sa niekedy ráno a hovoríš si, „Dnes už nezhreším.“ A pri východe z domu si povieš, „Musím si dávať pozor, aby som dnes nepadol. Nechcem zhrešiť. Dnes nespácham žiaden hriech!“ Priateľ môj, keď toto robíme, staviame sa pod zákon a tak si zaisťujeme istú prehru a nie víťazstvo. Takto nie je v našej mysli Kristus, ale dávame do jej stredu hriech. A to dokonca ešte skôr, ako zhrešíme.

Muži, chcem sa spýtať, prichytili ste sa niekedy, ako premýšľate, „Na túto ženu sa pre istotu radšej ani nepozriem, aby som nezhrešil v myšlienkach?“ Takto myslíte na hriech a skôr alebo neskôr z toho vzklíči v srdci žiadostivosť. Možno nezhrešíte navonok, no vo vnútri určite.

Možno ste skúsili vyznať každý a jeden hriech. Možno sa každý deň trápite, či ste naozaj vyznali všetko, či ste na niečo nezabudli a či ste oľutovali dokonale. Veď predsa Boh odpúšťa iba vyznaný hriech! Vari sa nepíše „Ale ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý: odpustí nám hriechy.“ (1 Jn 1,9) Tento verš, vytrhnutý z kontextu, prináša mnoho nepokoja a strachu do sŕdc kresťanov (Tu ho máš – ak sa kvôli nemu bojíš, práve si spáchal ohavný hriech!) Ján v ňom ale neprehovára k tebe, ku kresťanovi, ale ku gnostikom, ktorí popierali existenciu hriechu a preto si mysleli, že nepotrebujú spasiteľa. A tak teda, ak neverili, že ho potrebujú, ako by mohli prijať Jeho odpustenie? Tento verš nebol a nie je určený tebe, veriacemu. Ibažeby si existenciu hriechu popieral, vtedy áno. Tento verš ale nie je návodom a nejakým postupom, ako si získať Otcovo odpustenie. On nám odpustil sám, zo svojej iniciativý a oveľa skôr, ako sme sa akéhokoľvek hriechu dopustili.

Keď padneš do hriechu, Boh nechce, aby si ho mal pred očami. Chce, aby si si bol za každých okolností vedomý Krista. To znamená, že keď to pokašleš, Boh chce, aby si vedel, že v Kristovi ti patrí odpustenie skrze Jeho krv. Boh chce, aby si vedel, že On bol prebodnutý za tvoje hriechy, strýznený za tvoje neprávosti a na ňom je trest pre tvoje blaho (Iz 53,5).

Keď budeš myslieť na Krista, budeš mať v sebe pokoj (Rim 5,1). Budeš vedieť, že v Ňom si Božou spravodlivosťou. Budeš poznať svoju identitu svätého a nádherného Božieho obrazu. To je skutočná ochrana pred pádom, skuto%cná zbraň proti klamstva diabla, ktorý ti nahovára, že si iba obyčajný, nehodný hriešnik. A tak aj keď padneš, nemysli na svoj pád, na svoj hriech, na seba. To ti prinesie iba pocit odsúdenia, viny, strachu a odlúčenia od Boha. Namiesto toho, mysli na to, kým si v Kristovi, kto žije v Tebe, odpočívaj vo vedomí, že i napriek hriechu si nestratil Božiu priazeň a to ťa zodvihne z prachu, ty sa oprášiš a budeš ďalej kráčať s Bohom! Vždy si pripomínaj svoju identitu a nie svoj hriech!