ViacNaTému – Syn, Sluha alebo Priateľ Boha?

In: Viac na tému

16 Sep 2013

Za čo sa predovšetkým považujete vo vzťahu k Bohu? Za a.Božieho služobníka b.Priateľa Boha c.Božieho syna Predtým, než si prečítate tento článok, skúste si sami odpovedať na túto otázku. Aký je váš primárny vzťah k Bohu? Pokladáte sa za služobníka, priateľa alebo syna? Prečo je vo svete stále neporiadok, aj napriek tomu, že Ježiš prišiel pred 2000 rokmi preto, aby ho tu zaviedol?

Problém nemusí byť práve v tom, čo si myslíte. Nie je to zákonníctvom, odsúdením , ani samotným hriechom. Príčinou tohto problému je fakt, že prevažná väčšina ľudí sa nestotožňuje s Bohom, ako so svojím Otcom. Považujú sa za čokoľvek iné okrem synov. To znamená, že majú ducha osirotenia (sirotského ducha). Tí, ktorí sú mimo cirkvi sú ako márnotratný syn, zatiaľ čo mnohí v cirkvi predstavujú staršieho brata. Ani jeden z nich neprijal Otcovu lásku. Obaja sa spoliehali na svoju vlastnú prácu a mali malú dôveru v milosť a zaopatrenie od svojho milujúceho otca.

Na svete existujú iba dva typy ľudí: synovia a siroty. Ktorým z nich si ty? Diablov plán je zneistiť tvoju identitu. Bude ťa pokúšať a zasievať pochybnosti typu: „Ak si Syn Boží..“ (Mt 4:3). Pokiaľ si nie si istý svojim synovstvom, tak máš ducha osirotenia.

 Toľko som nad tým rozmýšľal, že mi to nedalo spať. Mnohí z vás sú evidentne obeťami zlodeja identity! Nemôžem zostať ticho, zatiaľ čo diabol uteká s vašimi rodnými listami, preto nižšie uvádzam prečo je možnosť c., najlepšou odpoveďou na hore položenú otázku. Aj keď slúžiš Bohu, ktorý je tvojim najlepším priateľom, v prvom rade si Božím synom. A toto platí presne rovnako aj pre dámy, pretože všetci sme jedno v Kristovi (Gal 3:28).

Pri príprave tohto zoznamu mi bola mi veľmi nápomocná séria práve prebiehajúcich kázní od Martina Steela z cirkvi v Harbourshire. 

10 hlavných dôvodov prečo som predovšetkým Synom Božím

1.Povedal to Duch Svätý. „Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: Abba, Otče.“ (Rim 8:15)
2.Potrebujete ešte nejaké dôvody? Ale no tak! Pavol to považoval za tak dôležitú pravdu, že to povedal dvakrát. „A keď ste synmi, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, ktorý volá: Abba! Otče!“ Sám Boh vás nazýva svojimi synmi (Snáď teraz nepovažujete Boha za klamára, alebo áno?) A On ti umožnil volať ho Ockom!
3.V Biblii sa o tom hovorí na mnohých miestach (Gal 3:26, Rim 8:14, Žid 12:7, 1Jn 3:1)
4.Proroci starého zákona túžili po dni, kedy bude Boží ľud nazývaný „synmi Božimi“ (Hoz 1:10). Mysleli to konkrétne na židovský ľud, ale Pavol hovorí, že to zahŕňa aj „nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov.“ (Rim 9:24). Ježíš prišiel, aby zjavil Otca (Mt 11:27). To je to, čo robí novú zmluvu novou. Synovstvo- nie služobnosť, nie priateľstvo- je vrcholom vykúpenia. Ani Adam a Eva neboli považovaní za synov! Vďaka Ježišovi sme prišli k Bohu bližšie, ako keď sme začínali v Záhrade. Aké úžasné!
5.Máme byť srdcom služobníci, nie však mysľou. Niekto s duchom osirotenia môže sám seba ľahko považovať za Božieho sluhu. Znie to vznešene, ale uráža to kríž a Ducha milosti. Sluhovia pracujú za mzdu. Ale my žijeme v milosti! Okrem toho neexistujú žiadne mzdy (okrem smrti za hriech).  Synovia sú podielnici, nie zamestnanci. My nepracujeme preto, lebo musíme, ale pretože sa všetci sa naplno podieľame na úspechu rodinného podniku.
6.Sluha nepozná pánovu vôľu, musí mu byť povedané, čo má spraviť a na základe toho, ako to urobí, je posudzovaný jeho vzťah k Bohu. Ak to urobí dobre, myslí si, že ho Boh miluje viac. Aké smutné, absolútne tragické byť zotročený takou démonickou doktrínou. Starší syn nie je ničím takým. On má myseľ Kristovu (1 Kor 2:16), je odetý do Jeho spravodlivosti (Iz 61:10) a považuje sa na základe Otcovej lásky, ktorá mu najskôr bola ukázaná  (1 Jn 4:19). Sluha čaká na Boha. Syn len robí, čo vidí robiť Otca (Jn 5:19).
7.Sluhovia trpia úzkosťou zo svojho výkonu. Aj priatelia si môžu s obavami myslieť, že musia o polnoci zabúchať na dvere len aby si niečo požičali (Lk 11:5). Ale synovia sa nemusia strachovať, pretože náš „nebeský Otec predsa vie, že to všetko potrebujeme.“ (Mt 6:32).  Náš Otec- nie náš pán ani náš priateľ- má potešenie dávať dobré dary tým, ktorý ho prosia (Mt 7:11). Iba synovia sú v zaopatrení.
8.Je pravda, že Abrahám bol priateľom Boha (Iz 41:8) a my sme nimi tiež, ak robíme, čo Ježiš hovorí (Jn 15:14). To je dobrá vec, niečo, čo si treba vážiť. Ale synovstvo je oveľa lepšie! Synovia majú „plné práva“, ktoré priateľom chýbajú (Gal 4:5). Synovia očakávajú dôvernosť, z ktorej sa služobníci a priatelia nemôžu tešiť.  Moje deti sú so mnou 24 hodín denne, 7 dní v týždni (sú školské prázdniny). Na druhej strane, priateľov vídam a užívam si ich len príležitostne. Chceš kráčať s Bohom vychutnávajúc si Jeho prítomnosť neustále? Ako syn budeš mať na to plné právo!
9.Synovia sú dedičmi. Ja mám dedičstvo, ktorým je celá planéta (Rim 4:13). Všetok dobytok na každom vrchu a všetky požehnania Abraháma patria nám, pretože boli zaplatené Ježišovou krvou.  Skutočne sme spoludedičmi Krista (Rim 8:17). Nás podiel nie je o nič menší ako Kristov!
10.Čo je potrebné pre nápravu tejto zničenej, otrávenej planéty? Zjavenie synov Božích (Rim 8:19)! V Záhrade nám dal Boh planétu, aby sme sa o ňu starali. Prišli sme o ňu, Ježiš ju získal späť, no my sa naďalej správame, akoby patrila diablovi. Ale ona je NAŠA! Ježiš zaplatil vysokú cenu za jej vykúpenie pre nás.  Stvorenstvo nečaká na cirkev, ktorá povstane. Takisto nečaká na Božích sluhov alebo Jeho priateľov, aby povstali. Namiesto toho stvorenstvo čaká na Božích synov, aby povstali a s autoritou povedali „toto je moja planéta a ja si ju beriem späť!“

Ak to stále nechápeš, pozri sa na Ježiša. Opisuje Ježiš Boha ako svojho a. Pána, b. Priateľa, alebo c. Otca? To je veľmi jednoduchá otázka! Podľa starej zmluvy bol Boh Pánom. Podľa zmluvy Abraháma je Boh náš priateľ. Ale podľa novej zmluvy v Ježišovej krvi, Boh sa považuje za nášho Otca!

A nesnažte sa to podceniť tým, že poviete Boh je „nadovšetko“. Nie je o nič viac „nadovšetko“ ako ste vy „nadovšetko“ pre svoje deti. Moje deti budú slúžiť mnohým zamestnávateľov a budú mať veľa priateľov, ale vždy budú mať len jediného pozemského otca. A to som ja! Som nadšený, že môžem byť otcom svojich detí, pretože to je moje jedinečné privilégium. Dúfam, že ony budú rovnako nadšené z toho, že môžu byť deťmi svojho otca. Moje srdce plesá, keď mi hovoria ocko. Menej nadšený som, keď mi hovoria „vaše veličenstvo“.

On je náš Otec! Áno, slúžim Mu a áno, On je môj najbližší priateľ. Ale služba a priateľstvo pramenia z mojej stabilnej pozície adoptívneho syna. Nie je nič, čo by som si užíval viac, ako byť s Ním a hovoriť s Ním! Každý deň s Ním je dobrodružstvo!

Ak máš zjavenie svojho synovstva, zmení to spôsob ako sa modlíš. Budeš sa modliť za tie najmenšie maličkosti, pretože ak na tom záleží tebe, tak aj Jemu. Ale budeš ho prosiť aj o veľké veci, pretože Boh ti sľúbil národy! Už sa nebudeš držať v úzadí ako sluha alebo priateľ- pribehneš k Ockovi vediac, že On miluje činiť dobré veci svojim deťom.

Pavol sa modlil, a tak ja tiež…

„…aby osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aké je bohatstvo slávy Jeho dedičstva medzi svätými a aká nesmierne veľká je Jeho moc pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí Jeho mocná sila.“ (Ef 1:18-19)

Autor: Paul Ellis, orig. http://escapetoreality.org/2010/10/04/son-servant-or-friend-of-god/, preklad: Matej Sirius Kotásek