ViacNaTému: Nemáte viac hriešnu prirodzenosť

In: Viac na tému

2 Sep 2013

Nechajte sa opojiť Duchom Svätým a veci tohto sveta vás ani nebudú môcť pokúšať.

Váš duch je znudený vecami tohto sveta, takže je veľmi ochotný a má silu odolávať ponukám tohto sveta, ale vaše „telo“ je zvyknuté túžiť po veciach tohto sveta a (bez viery) je slabé, aby im odolávalo. (Mt 26, 41) Nie sme nemysliace a zmanipulované bábky. Boli sme takí, keď sme boli otrokmi tela. Teraz máme skrze vieru Jeho zmýšľanie, čo znamená, že chceme prijímať Jeho myšlienky, pocity a túžby, ako keby boli naše, pretože vieme, že sú dokonalé a čisté. Sme teraz slobodní žiť tak, ako žije On a rozhodovať sa tak, ako sa On rozhoduje – silou Jeho Ducha Svätého!

Sila Jeho Ducha Svätého je vedomie Jeho dobroty! Vieme, že On je taký dobrý, hoci máme slobodu rozhodnúť sa pre čokoľvek iné. Avšak ani jedno tkanivo nášho nového stvorenia to nechce! Ani jedna časť našej skutočnej podstaty nemiluje žiadostivosť oči, žiadostivosť tela a pýchu života natoľko, že sa dá nimi pokúšať – ani jedna.

„Tí, čo patria Kristovi Ježišovi, ukrižovali telo s vášňami a žiadosťami.“ (Gal 5, 24)

„Ukrižovali telo“ je minulý čas. Ako môže mať niekto pokušenie mať alebo zažiť niečo, ak po tom netúži alebo to nechce?

Niektorí z vás by si mysleli: „Dobre, ale Ježiš mal pokušenia a budeme ich mať aj my.“

Na to hovorím: Áno, Ježiš mal pokušenia, ale keďže Ho už nepovažujeme za telesnú bytosť, ani my sa nemáme považovať za telesné bytosti.

„Preto odteraz nepoznáme nikoho podľa tela. A ak sme aj poznali Krista podľa tela, teraz už nepoznáme. Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové.“ (2 Kor 5, 16-17)

To znamená, že už viac nespoznávame sami seba a jeden druhého podľa našich skúsenosti na tomto svete. Spoznávame sa ako nové stvorenia, ktoré nikdy nemilovali veci tohto sveta, napríklad túžbu cítiť určité veci, túžbu vidieť určité veci a mať identitu podľa toho, ako vyzeráme, čo vlastníme a čo dokážeme urobiť. Radšej túžime po Pravde a Láske. A človeka naozaj nemožno pokúšať, ak takéto pokušenie vníma ako zovretie štrkáča okolo krku, ktorý vás chce stiahnuť do svojej skrýše, čiže ak to nikdy nemal rád alebo po tom netúžil. Sme slobodní!

Ak si niekto myslí, že je naozaj „v Kristovi,“ potom si naozaj myslí, že ukrižoval svoje telo a svoje bývalé, hriešne „telo“ je ukrižované s Kristom na kríži. Teraz mu neostalo nič iné než dokonalý pokoj a čistota samého Krista, ktorý prebýva v jeho tele.

Bez tejto viery mnohí kresťania vedú úbohý život, bojujú s pokušeniami a „odolávajú diablovi,“ ako keby toto bol význam slov „bojovať dobrý boj viery.“ V podstate si myslia, že majú dve prirodzenosti alebo dve mysle (čo v gréčtine znamená dve duše) alebo si myslia, že ich duch je dokonalý, ale ich duša nie. Tak alebo onak, myslieť si, že máte dve prirodzenosti, je peklo na zemi a nie evanjelium. A myslieť si, že máte stále hriešnu prirodzenosť, že stále ste hriešnici, je nepoznanie Evanjelia, je vlastne pohanstvo a neviera.

Môj priateľ Stephen Shores hovorí: „Boh to do mňa kedysi vložil ako do počítača. Nová prirodzenosť nie je kompatibilná so starou. Ako keby som chcel spustiť linuxový softvér na počítači s Windows. Základný hardvér nebol vytvorený na to, aby spolupracoval s týmto softvérom. Podobne neobnovené zmýšľanie (názor, že môžeme žiť v hriechu, máme dve prirodzenosti, máme telo, ktoré nás ovláda, atď.) je úplne nekompatibilné s novým stvorením.

Dvadsať rokov som viedla takýto úbohý život a nikdy sa nechcem vrátiť späť. Povedala som Bohu, že sa nikdy nezapojím do služby, pretože nedokážem zvládnuť svoje telo. Nedokázala som bojovať s túžbami, o ktorých som si myslela, že sú moje. Bola som z toho zápasu veľmi unavená. Povedala som Mu, že po zvyšok svojho života musím robiť niečo iné, pretože som sa duševne neudržala pokope ani týždeň bez toho, aby som neupadla do depresie alebo nemala divoké emocionálne výšky a pády (väčšinou pády) alebo niečo podobné…

Našla som nádej v Kristovi a zistila som, že evanjelium nie je nariadený (a nemožný) program na sebazlepšenie. Teraz som slobodná… nie každý deň je raj, ale čím viac spoznávam, že nebo je (už) tu a ja som v ňom, tým viac sa veci a emócie v mojej mysli stabilizujú a ja som pozitívne naladená. Som trofejou milosti. Ak On môže zachrániť mňa, môže zachrániť každého!

Autor: Sarah Krieg, preklad: Pavol Petrik