Hriech bol porazený

In: Povzbudenia

30 Aug 2013

Num 14,9 z gr.

„Neodporujte Pánovi, nebojte sa ľudí tej krajiny. Budú nám potravou ako chlieb, nemajú žiadnej ochrany.“ 

Nie je toto kresťanstvo príliš ľahké, príliš jednoduché? Myslím, že cesta k spáse je ťažšia, náročnejšia a svätosť je možné dosiahnuť iba úmorným sebazapieraním, umŕtvovaním, dodržiavaním správnych krokov. Neverím, že by to všetko bolo úplne zadarmo. To by bolo príliš dobré a v živote to tak jednoducho nechodí. Mnoho náboženstiev hľadá a vyberá sa práve touto ľudsky ťažšou cestou. No nikdy na nej nenájde spásu a pokoj. Preto kresťanstvo nemá nič spoločné s náboženstvom, ktoré vždy operuje s tým, že Boh je niekde v diaľke a treba sa mu priblížiť, že Boh príde až niekedy v neurčitej budúcnosti a treba teda vydržať.

Evanjelum ale odhlasuje radostnú správu o realite tu a teraz. K cieľu sa nedostaneme námahou a trápením, ale odpočinkom na zelených pastvinách Kristovho diela na kríži. Do cieľa nás On dostal skôr, ako sme sa rozhodli zúčastniť sa zápasu.

Boh Izraelitom po vyslobodení z Egypta povedal, že im dá zasľúbenú krajinu (Num 13,2). Bola to krajina oplývajúca medom a mliekom. Bola to krajina plná Božieho požehnania, prosperity, pokoja. Všetci špehovia, vyslaní pozrieť sa na ňu, sa vrátili s obavami. Neverili, že Boh im túto krajinu dá. Všetko, čo videli, boli veľkí Amalekiti, ktorí túto krajinu obývali. „ Ba aj obrov sme tam videli, Enakových synov z rodu obrov. Popri nich sme sa zdali ako kobylky.“ (Num 13,34)

Jedine Jozue a Káleb dôverovali Bohu. „Neodporujte Pánovi, nebojte sa ľudí tej krajiny. Budú nám potravou ako chlieb, nemajú žiadnej ochrany.“ (Num 14,9 z gr.) Jedine títo dvaja dôverovali, že Boh im krajinu dá a ja verím, že by im ju dal úplne bez boja. No bojazliví Izraeliti namiesto Božiemu prísľubu dôverovali svojim očiam a báli sa. A tak Jozueho a Káleba, jediných, ktorí mali vieru, kameňovali. To, čo nasledovalo, všetci poznáme. Celá generácia musela zomrieť v púšti a nikdy nevstúpila do zasľúbenej zeme. Iba tí dvaja, ktorí dôverovali, že krajina je ich.

Toto je obraz Ježišovho diela a evanjelia. Amalekiti sú obrazom hriechu v našich životoch. Aj my stojíme na križovatke. Môžeme dôverovať kazateľom, ktorí hovoria, že svätosť a odpočinok je krásny, ale predtým musíme poraziť obrov hriechu, vykynožiť ho z našich životov a oni nám na to poskytnú fungujúce návody. Budeme sa tak ale celý svoj život túlať na púšti, budeme si myslieť, že sme proti hriechu malí ako kobylky a nikdy neochutnáme z nádherných plodov spásy tu na zemi. Budeme bojovať boj, ktorý už bol vybojovaný, budeme sa naháňať za vlastným chvostom a v konečnom dôsledku budeme nevieriaci a nie veriaci.

Izraeliti po 40 rokoch na púšti museli bojovať s neveriacimi v zasľúbenej zemi, no to nebol Boží zámer ale výsledok ich vlastnej neviery. Priateľ môj, Ježiš nám otvoril cestu do tejto krajiny odpočinku (Hebr 4,1-10), Ježiš nám ju dal a patrí nám.  Boh už porazil hriech a zaslúžil ti svätosť. Hriech nemá už žiadnu ochranu a moc, bude ti ako chlieb, ktorý jednoducho zješ. Dnes ti patrí krajina prekypujúca radosťou, požehnaním, prosperitou, pokojom. 

Uver tomu a vojdi! Dôveruj. Možno ťa budú za tvoju dôveru kameňovať, no Božia sláva ťa ochráni (Num 14,10).