Je fantastické vedieť, že som milovaná

In: Svedectvá

8 Aug 2013

Z vašich svedectiev:
 

"Milý Martin,

prvé, čo ma napadlo po prečítaní povzbudenia „Jeho láska vyženie z teba strach“ , bolo slovo – krásne. Naozaj krásne čítanie, ktoré prináša tak dôležitý pokoj v duši.

Som tak trochu zvláštny človek. Mnohí ma vnímajú ako bláznivú veselú kopu, ktorá je za každú srandu, ale málokto vie, že celý život mávam depky. Našťastie nie každý deň ale sú obdobia, kedy sa mi zdá, že je všetko zle, nevidím nič pozitívne, všetko je akési priťažké, aj malilinká prekážka je nezdolateľná, až by sa človek najradšej na celý svet vybodol…

Asi dva roky dozadu mi vstúpila do života ona- moja doposiaľ najvážnejšia depresia. Pripadala som si absolútne, ale absolútne odpísaná. Chcela som prosiť Boha o pomoc, ALE neodvážila som sa…Vravela som si, že je to teda pekne úbohé a trápne modliť sa, lebo zrazu niečo potrebujem a doteraz som sa minimálne 5 rokov nemodlila pravidelne a o návšteve kostola radšej pomlčím. Strašne som chcela ísť na spoveď, cítila som,že to je to, čo potrebujem, ale mala som paniku z toho, čo nastane, keď sa priznám, kedy naposledy som bola na omši. Vždy som si spomenula na kamošku, ktorá pri spovedi povedala kňazovi, ako nebola dva mesiace na svätej omši, lebo bola na brigáde niekde v Amerike a z nejakých dôvodov jednoducho nemohla ísť do kostola. Ten cirkus čo tam podľa jej slov kňaz narobil a hlavne veta: „musela som mu sľúbiť, že už sa to nikdy nezopakuje, lebo inak mi nedá rozhrešenie“, ma odrovnala úplne a trýznila ma ešte dosť dlhý čas. A tak som sa motala stále v kruhu, cítila som, že nevyhnutne potrebujem odpustenie. Cítila som sa ako ten najväčší hriešnik pod slnkom, dookola som si preberala svoje chyby, svoje hriechy, všetky na ktoré som si pri rekapitulácii svojho života spomenula a znova a znova a znova. Cítila som sa špinavá a nehodná, ale predovšetkým som cítila obrovský strach prísť opäť k Bohu….

Začala som pátrať. Pátrala som na nete po nejakých modlitbách, čo by mi mohli pomôcť…A tak som sa naučila môj obľúbený žalm – Pán je môj pastier, veľa som čítala a ako milovníčka rôznych citátov, som si poštudovala aj nejaké tie myšlienky svätých, stiahla som si ich do počítača a často som sa ku nim vracala. Jedného dňa, neviem kedy ani ako, som sa dostala ku tvojim povzbudeniam. Musím sa ale priznať, že ma ešte dosť držali tie moje pochmúrne myšlienky a tak som tie tvoje texty čítala spočiatku akoby bez porozumenia. Občas sa mi zdalo, že to snáď ani nie je písané v našej krásnej slovenčine. Čestné slovo- nechápala som a navyše som mala pocit, že mi to nič nedáva- tak veľmi, ale veľmi som bola otupená a zničená. Napriek všetkému som v čítaní pokračovala a postupne sa vo mne rozsvecovalo, akoby zrazu všetko do seba zapadalo, akoby všetko malo zmysel, akoby som sa postupne zbavovala „nadbytočných kilogramov“…

Jedného dňa som sa opäť stretla so spomínanou kamarátkou a tá mi celá nešťastná opisovala, ako zistila, že ju jej partner, s ktorým tvorili pár tuším 9 rokov podvádza a že sa teda rozišli. Viete si predstaviť ako sa asi cíti taký človek…Ja som pri nej sedela, trpezlivo ju počúvala a dokopy som povedala asi tri vety. Zvláštne však je, že ..ako to vysvetliť.. mala som pocit, ako keby som to nehovorila ja, akoby cezo mňa ju povzbudil niekto iný. Úplne bez rozmýšľania, som vyslovila myšlienky z rôznych tvojich povzbudení, ktoré mi zrazu prišli na jazyk. Vtedy som si uvedomila, že sa tieto myšlienky stali mojou súčasťou, že som si ich nezapamätala len tak, ale že som si ich zvnútornila, teda zžila sa s nimi a nie, že im verím, ja som si nimi 100% istá!!!! Trikrát hurá A vieš si predstaviť, aká bola moja radosť, keď som sa asi po dvoch či troch týždňoch opäť stretla s kamarátkou a tá ako vymenená úplne vyrovnaná a pokojná mi oznámila, že sa zamyslela nad mojimi slovami a veľmi jej to pomohlo! Takže ty nielen, že si pomohol mne, ale ja (ako určite aj ostatní iní priaznivci tvojej práce) posielam toto posolstvo ďalej a to je úžasné. Úžasné je, že hriech a strach na do mnou už nemajú žiadnu moc, úžasné je vedieť, že Boh sa na mňa nehnevá, lebo všetky moje hriechy boli odpustené a zabudnuté, je neopísateľne krásne, že Boh ma miluje práve takú aká som, je úžasne upokojujúce vedieť, že sa nemusím umárať nad svojou nedokonalosťou, lebo dokonalý je len Boh. Je fantastické poznať fakt, že Boh má so mnou dokonalý plán a teda aj keď sa mi momentálne zdá nejaká situácia ťažká, zlá ja verím, že je to len cesta k niečomu dobrému, tak pokojne idem ďalej…je neskutočne úžasné vedieť, že všetko, čo potrebujem, už dávno od Boha mám a že Boh nikdy nezošle na mňa skúšku, ktorá by bola nad moje sily…

Čo dodať na záver? Snáď len z hĺbky srdca moje úprimné ĎAKUJEM!"

Martina