Na tvojej tvári sa zračí Ježišova sláva

In: Povzbudenia

30 Máj 2013

2 Kor 3,17 (KJV)

„My ale s odhalenou tvárou odrážame ako v zrkadle Pánovu slávu …“

Neviem opísať veľmi slovami pocity, ktoré mám pri čitaní tohto verša. Mojžiš, ktorý zišiel zo Sinaja, keď mu Pán daroval Desatoro a Zákon, odrážal slávu Zákona a ľudia túto slávu na jeho tvári videli. No ona mizla, nemala moc Mojžiša posvätiť navždy. Mojžiš sa hanbil, že ju stráca a preto sa zakrýval závojom.

No my sme na tom inak. Ty a ja teraz „s odhalenou tvárou odrážame Pánovu slávu“. Pretože sa na tvojej tvári zračí Ježišova sláva, keď sa na mňa a na teba pozrie iný človek, nemusíš si zahaľovať tvár a báť sa, že je škaredá, že nie je dostatočne milá. Ty sám si tým zrkadlom, z teba žiari odraz Pánovej nikdy nemiznúcej slávy. Nemusíš sa skrývať, nemusíš nič robiť. Tvoja tvár odráža Pánovu slávu.

A to nie je všetko! Boh nám sľubuje, že On sám, Jeho Duch nás na tento slávny obraz aj premení. Nie tým, že my budeme niekam hľadieť, niečo my robiť, nejak sa my správať! To je zákon. Zákon niečo od teba vždy požaduje. Práve naopak. Pánov Duch nás premiestňuje zo zašlej prvej slávy Zákona, Desatora do väčšej nehynúcej slávy milosti.

Ako? Čo môže byť jednoduchšie, ako byť zrkadlom, sklom, ktoré jednoduchým spôsobom, bez hanby odráža slávu? Také jednoduché to je. Taká, svetu nepochopiteľne jednoduchá, milosť je. Boh od nás jedine chce, aby sme sa nehanbili za milosť, nezakrývali si tvár ani keď zhrešíme, pretože my neustále odrážame Pánovu slávu.  Aleluja!