Jasný jazyk ohlasovania

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Svet a, paradoxne, aj kresťania potrebujú počuť jasne formulovanú Dobrú novinu. Sme kŕmení dvojznačným jazykom, plným protikladov, paradoxov, vnútorných rozporov, ktoré vydávame za tajomstvo a nútime ľudí, aby tak prestali o svojej viere premýšľať a vlastne rezignovali na možnosť jej porozumieť.
 
Naprieč kresťanstvom počujeme vety typu „Keď sa pripojíme k Ježišovi …. Keď sa vzdáme svojho hriechu … Keď naplno odovzdáme svoj život Kristovi … tak budeme prežívať pokoj, lásku atď.“ Čo len trochu úprimne žijúci kresťan vie, že dokonale sa odovzdať Bohu, vzdať sa hriechu, priľnúť k láske atď.. nie je v jeho silách, pretože podvedome tuší, že nestačí „snaha“, nestačí „túžba“. Baží po dokonalom vzťahu s Bohom tu a teraz. Po živote, ktorý mi Ježiš prisľúbil v plnosti a predsa ho nezažíva. Stojí pred neriešiteľným problémom, pretože náboženstvo mu z každej strany ponúka 100 osvedčených spôsobov, ako takýto život dosiahnuť, no on sám dobre vo svojom srdci vie, že ani jeden nefunguje. Môže veľmi dlhý čas skúšať všetky možné návody, všetky možné riešenia svojej mizérie. Jeden deň, i keď na konci svojho života tvárou v tvár poslednej výzve, sa dostane ku križovatke rozhodnutia, ktorá raz postretne v živote každého kresťana.
 
Vedú z nej dve cesty.
 
Jedna vedie k rezignácii, frustrovanému odmietnutiu a dezilúzii. Takýto kresťan konfrontovaný s Dobrou a nie-až-tak-dobrou novinou sa rozhodne vzdať prisľúbenej plnosti života a odsunie ju ako nedosiahnuteľnú métu, ako ilúziu. Životom začne kráčať nie ako ovečka, ale ako ovca, ako obživlá mŕtvola čakajúca, kedy sa konečne uloží do hrobu a stretne ten nedosiahnuteľný život v pokoji, odpočinku, láske. Smrť a nie Ježiš sa pre neho stane spasiteľom, pretože iba jedine ona ho dokáže oslobodiť z tohto slzavého údolia.
 
Druhá cesta je prijatie radikálneho Evanjelia, ktoré odpovedá na všetky zdanlivo neriešiteľné paradoxy bez kompromisov, zahmlievania, autenticky, bez náboženskej pretvárky. Bez váhania a strachu ohlasuje, že „Ježiš sa pripojil k ľudstvu a nie my k nemu… Že Ježiš nás raz a navždy oslobodil spod moci hriechu a nie my sa z neho oslobodzujeme či udržiavame v slobode… Že Boh odovzdal Svoj život ľudstvu a nie my kladieme svoj život ako obetu pre Neho… Že Stvoriteľ sa stal jedným z nás a tak ľudstvo navždy pozdvihol k realite Božského života a nie my sa svojim snažením pripodobňujeme Jemu či stávame viac a viac hodný Jeho lásky a daru …“.
 
Evanjelium ohlasuje realitu bez tvrdení plných slovíčok ako „ale“, „za predpokladu“, „ak“.
 
Evanjelium je Dobrá Novina, je to úžasné a nepredstaviteľné, zarážajúco jasne Dobrá správa. Človek postavený pred jasne formulovanú Dobrú novinu na ňu môže odpovedať iba dvoma spôsobmi. Môže ju odmietnuť ako príliš dobrú, príliš jednoduchú, príliš naivnú, príliš pohoršujúcu na to, aby bola pravdivou. Alebo môže pred ňou pokľaknúť a bezvýhradne ju prijať. V tom momente sa v ňom pretrhne hrádza vystavaná nie hriechom, ako si mylne myslel po celý doterajší život, ale obyčajnou nevierou, obyčajným odmietaním a zatváraním si očí pred 2000 ročnou realitou vykúpenia a spásy. V tom momente z neho vytryskne Božský život Ducha a život v plnosti.
 
Bez jasného jazyka ohlasovania Dobrej noviny o Kristovom dokonanom a dokonalom diele sa ľudia o tejto radostnej realite nikdy nedozvedia. Pretože tak, ako nevedeli o svojej hriešnosti, až kým im to zákon neukázal, tak nemôžu vedieť o svojej identite Božích detí, kým im to cez Dobrú novinu neohlásime.