Princíp vzájomnosti v Cirkvi

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Naprieč celou Novou zmluvou sa vinie princíp vzájomnosti, ako základ fungovania Kristovho tela. Život veriacich je v nej opisovaný na viac ako 100 miestach slovom „allēlois“, ktorý prekladáme ako „navzájom, jeden druhému, jeden s druhým, každý“ (Gal 5,13; Ef 5,21; Jak 5,16; Jn 13,34 atď). Vyjadruje tak princíp všeobecného kňazstva a rovnosti veriacich. Opisuje sa ním vzájomná poslušnoť, služba jeden druhému, vyučovanie jeden druhého, vzájomná zdieľaná autorita, vzájomné používanie všetkých darov, vyznávanie hriechov jedn druhému. Tento princíp sa prejavoval v organickom živote Biblickej Cirkvi bez autoritatívneho vedenia človeka, kde každá domáca cirkev a každý veriaci bol zhromaždený nie okolo ľudského prostredníka, ale priamo okolo hlavy Cirkvi, okolo Krista. Každý dar bol rozoznávaný telom a prirodzeným spôsobom „zdola“ sa prejavoval medzi ostatným obdarovaním. Prirodzene rástol a obdarovaný človek ho využíval pre dobro celého tela do tej miery a tak dlho, do akej bol rozoznávaný telom ako dar od Boha.
 
Prečo? Pretože Kristus pozdvihol každého veriaceho k jedinečnému vzťahu s Bohom, obdaroval ho rovnakým Duchom a sprístupnil mu všeobecné kňazstvo /Kňaz je „zástupcom“ Boha tu na zemi, reprezentuje ho, sprítomňuje, vyjadruje/ v rovnakej miere.