Plne presvedčený o dobrote Boha

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Toto je svedectvo človeka, ktorý žije v plnosti a slobode Jeho dokonaného diela.
 
„Prepadol som tak hlboko králičou norou Jeho milosti, že jednoducho už viac nerozumiem náboženskému zmýšľaniu. Myšlienky o antikristovi, znaku beštie, nahnevanom zákonníckom Bohu, ktorý trýzni na večnosť ľudí v pekle, desiatkoch peňažných či iných, nariekaní a volaní k Bohu, „chodení do kostola“ namiesto bytím Cirkvou ako rodina atď, sa mi teraz zdajú jednoducho smiešne. Sú chvíle, keď dokonca nedokážem odpovedať na otázky niekoho, kto vychádza z náboženského myslenia, pretože mu už jednoducho nerozumiem.
 
Už proste viac nevidím svet cez tú prizmu temných myšlienok. Keď sa pozerám na svet nevidím viac temnotu a démonov za každým kríkom ako väčšina kresťanov. Čiara medzi svetským a posvätným mi zmizla, pretože si uvedomujem, že v prvom rade tu ani nikdy nebola. Môžem chváliť Boha na hudbu Paľa Haberu rovnako ako na tóny Jesus Culture či Christalinus. Vidím Krista vo všetkom, pretože On všetky veci udržiava a vo všetkom prebýva. Keď myslím na neveriacich, nevidím v nich špinavých, hnijúcich hriešnikov. Myslím na nich ako na vykúpených synov a dcéry Boha. Nevidím padlý svet. Vidím vykúpený svet, ktorý si myslí, že je padlý. Vidím svet cez šošovky navždy obmyté Kristovou krvou.
 
Ako hovorí Pavol v 2 Kor 5,16-19, už nerozoznávam človeka podľa tela, pretože človečenstvo bolo pretvorené na nové stvorenie a bolo zmierené s Otcom.
 
Volajte ma blázon, volajte ma heretik alebo ma onálepkujte akoukoľvek nálepkou, akou chcete. Ja som už ale oslobodený z tohto démonického posudzovania a nemám najmenšiu túžbu sa tam vrátiť. Videl som ovocie zasľúbenej krajiny, ochutnal som ho a som opojený jeho dobrotou. Nemá zmysel vracať sa na púšť a nechať ostatných, aby ma uhovorili a znovu odtiahli preč z Neba do svojho pekla.
 
Zaiste, prechádzam cez ťažké chvíle tu i tam, no i uprostred nich som si stále vedomý Jeho blízkosti a lásky a v srdci sa mi neprestáva ozývať radosť.
 
Bol som prizvaný do Domu plného Vína a zatvorili ma tam na večnosť.Neexistuje cesta späť.Dorazil som na nebeskú hostinu bez konca.Všetko, čo zostáva spýtať sa mi je, máš chuť sa pridať?“
 
Mnoho ľudí pri čítaní tohto svedectva v ňom uvidí to, čo v ňom nie je. Budú si myslieť, že autor hovorí, že hriech neexistuje, že neexistuje diabol, že neexistuje peklo, že Cirkev je zlá. To ale nehovorí. Hovorí niečo úplne iné a pozerá sa na svet úplne z iného miesta ako tí, ktorí vznesú takéto námietky. Milosť len málokedy dáva zmysel niekomu, kto sa na ňu pozerá zvonku alebo zvrchu.