Oklamaná identita

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Tak ako prvé klamstvo diabla, tak aj dnes sa každé začína lžou, že "nie si" a "musíš sa stať". Toto klamstvo od Adama zaslepuje inak zrelých ľudí a vedie nás po ceste neustálej snahy o to "stať sa". Vzbudzuje v nás pocit neustálej potreby, prázdneho miesta, nenaplneného očakávania. Keď sa ním necháme klamať, prestávame vedieť, alebo sme ešte ani vôbec nevedeli, kým sme.
 
Sme ako býk zaslepený červenou farbou, ženúci sa za imaginárnym cieľom. Vždy je pred nami ďalšia méta, ďalší stupeň a vždy po ich dosiahnutí opäť zažívame pocit prázdnoty, nenaplnenia. Takto funguje svet, ktorý hľadá svoju identitu a naplnenie v pracovnom postupe, materiálnom zabezpečení, sexuálnom uspokojení. Ženie sa za klamstvom, že hneď, keď urobí to či ono, dosiahne vytúžený stav spokojnosti a naplnenie.
 
A žiaľ, mnohokrát takto fungujeme ako veriaci, keď sa necháme oklamať lžou „ak sa chceš stať, musíš urobiť“. Táto ilúzia je ale ešte oveľa presvedčivejšia, pretože je zaobalená do pozlátka pokory, sebazapierania, duchovného vzrastu, sebazlepšovania, sebaumŕtvovania. Keďže nerozpoznávame svoju skutočnú identitu a prijatie v Bohu, každý pád považujeme za dôkaz diablovej lži, že „nie sme“ a „musíme sa stať“. A tak znovu, po azda tisíci krát sa znovuodhodláme, znovuzaprieme a vykročíme na tzv. „ceste k svätosti“. Pred našimi očami nám veje diabolský závoj, nepreniknuteľný fyzickými očami, ktorého červená farba nášho zlyhania nás oslepuje a vyzýva k ešte väčšiemu odhodlaniu bežať za cieľom v diaľke.
 
Keď k nám ale prehovorí Evanjelium a, zázrakom popravde, je nám spred duchovných očí strhnutý tento závoj lži, keď rozpoznáme svoju identitu v Kristovi a bezpodmienečné prijatie do Trojice, keď uvidíme, že sme doma ešte skôr, ako sa vôbec vydáme na cestu, vtedy nachádzame odpočinok. Vchádzame do zasľúbenej krajiny, ktorá bola naša skôr, ako sme vytiahli prvý meč duchovného zápasu, prvú modlitbu za odpustenie, skôr ako sme priniesli čo len najdrobnejšie dobré ovocie viery. Prestaneme rozpoznávať seba a iných podľa tela (1 Kor 5, 16) a uvidíme stvorenie v jeho znovuobnovenej dokonalosti, plné a prekypujúce životom zmŕtvychvstania. Stanú sa z nás bojovníci dobíjajúci pevnosti mocností, budeme zaberať miesta, ktoré diablovi nikdy nepatrili, ktoré zabral Adamovi, človeku, klamstvom o tom, že „nie sme“ a „musíme sa stať.“