S bázňou a chvením pracujte na svojej spáse

In: Viac na tému

17 Apr 2013

Naozaj?

Tento verš (Flp 2, 12), či jeho preklad či porozumenie, dokáže poznamenať náš celý život. Tento verš je asi najčastejšie citovaným veršom na každé jasné a priame ohlasovanie nezaslúženej milosti, ktorú sme dostali bez našich dobrých a napriek našim zlým skutkom. Takto z kontextu vytrhnutá a nesprávne preložená veta, dokáže zatemniť a zahaliť celú dobrú zvesť.

Budem ďalej používať tento veľmi nepresný preklad a dám vetu do kontextu „A preto moji milovaní, ako ste vždy poslúchli, a nielen v mojej prítomnosti, ale oveľa viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a chvením pracujte na svojej spáse. Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči.“ Flp 2,12-13

V prvom rade Pavol nepovedal pracujte na svojej spáse. Slovo, ktoré použil bolo κατεργάζομαι (katergazomai , kat-er-gad'-zom-ahee). Jeho preklad v žiadnom prípade nie je pracovať na niečom, ale vyprodukovať, vyniesť na svetlo, ukázať výsledky, priniesť ovocie. Pavol presne toto slovo používa ešte na troch miestach.

Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím“ Rim 7,15.

Potom to však už nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.“ Rim 7,17

No ak robím to, čo nechcem, už to nerobím ja, ale hriech, ktorý vo mne sídli.“ Rim 7,20

Z týchto troch citátov nám môže byť zrejmý Pavlov dôraz. Keď v siedmej kapitole Rimanom hovorí o hriechu, je jasné, že to nie on, ale hriech v ňom, koná. Hriech v ňom sa navonok ukazuje aj napriek tomu, čo Pavol sám chce.

Rovnako tak i spása vo Flp 2,12. Je to niečo, čo už je v nás, čo sme dostali zdarma a ovocie ktorého by sme mali vyprodukovať, ukázať – katergazomai. „Veď to Boh pôsobí vo vás, že aj chcete aj konáte, čo sa jemu páči“. Toto je fakt, pred ktorým sa máme s bázňou a chvením skloniť. Je to Boh, nie my. Sú to „Jeho“ skutky, „nie naše“. My nemôžeme ukázať ovocie svojej spásy ako niečoho, čo nemáme.

Biblia nám ukazuje akoby dve rôzne cesty k Bohu. Jedna je cez Zákon. Jedna je v Milosti. Azda to najhoršie je, keď ich pomiešame dokopy. Trochu Ježiš, trochu my. Trochu Jeho milosti a trochu našej usilovnosti a dobrých skutkov. Trochu nedokonalej Kristovej obety a trochu našej vlastnej dokonalosti.

Bojím sa, že pred nami stojí veľká križovatka. A my si musíme vybrať, po ktorej ceste budeme kráčať.