Do reality vstupujeme vierou

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Protirečivé?

Ježiš hovorí: „Božie kráľovstvo je medzi vami.“ ( Lk 17,21) a „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta”.

Božie kráľovstvo je už tu, ale predsa tu ešte nie je. Aj vy sa tak cítite? Každodenne prežívame tento paradox v chorobách, vlastnom hriechu, nespravodlivosti, utrpení. Čo je to za kráľa, čo je to za kráľovstvo, pýtame sa. A predsa sme konfrontovaní s Kristovým tvrdením, že jeho kráľovstvo je medzi nami, v nás. Že vláda Mesiáša začala a on je kráľom na svojom tróne.

Existuje realita, do ktorej sa nedá vstúpiť inak ako vierou. Viera otvára dvere do nového, skutočnejšieho sveta ako je ten, ktorý vnímame fyzickými zmyslami. Dverami na šatníku sa vydávame do kráľovstva úžasnejšieho ako Lewisova Narnia. I vy si spomínate na tieto výlety, keď sa vypočutá modlitba ukázala v uzdravení z dlhej choroby, keď manželia počali deti napriek absolútnej negatívnej diagnóze doktorov? Zakúsenia nebies, dotyk Boha nám i vo všedný deň rozjasní duchovný zrak a my vidíme všetko oveľa jasnejšie.

Mnohokrát si myslíme, že pozemské „slzavé údolie“ slzavým byť musí, že Boh si vyžaduje naše utrpenie, bolesť, nesenie Kristovho kríža i napriek jeho vlastným slovám nemôže byť iné ako neznesiteľné. Obraciame svoj zrak do budúcnosti, pozeráme až poza smrť, aby sme sa presvedčili, že naše utrpenie musíme vydržať, že choroba, hriešnosť, trápenie, chudoba sú nevyhnutnou súčasťou kresťanského života. Až nebo či azda očistec nás premení, uzdraví, obnoví a naplní nás neutíchajúcim šťastím. Tento svet vnímame ako akési predpeklie, ktoré musíme prečkať.

Čo si teda počať s Ježišovými slovami?

Pamätáte si moment, keď vám srdce i myseľ prenikol prvý krát neopísateľný pokoj vedomia, že patríte Bohu? Že už niet žiadnej viny, že ste boli vykúpení z väzenia, že vás nič neodlúči od Božej lásky? Ten moment bol momentom viery. Vstúpili sme ňou do reality, ktorá trvá už viac ako 2000 rokov. Vstúpili sme do pravdy, že nikto a nič proti nám nemôže uspieť v obžalobe, i keď sa o to bude akokoľvek snažiť. Za všetko bolo zaplatené, každý hriech bol potrestaný (2 Kor 5,21) a už niet trestu za hriechy. Bez tohto intímneho momentu neexistuje autentický život v Kristovej slobode a láske. Neexistuje svätosť, nemáme možnosť konať dobro.

Ježišov kríž ale nie je iba cestou k odpusteniu hriechov. Na kríži sa nám otvára život v slobode i keď sme zatvorený v cele, život v zdraví, i keď trpíme nevyliečiteľnou diagnózou, život v šťastí, i keď smútime nad stratou milovaného, život v bohatstve, i keď nemáme čo do úst.

Do tejto duchovnej reality vstupujeme vierou a cez vieru sa stáva i realitou materiálnou, hmatateľnou. Vierou sú nám odpustené hriechy, sme vyliečení z chorôb a je o nás postarané lepšie, ako o poľné ľalie. Znie to utopicky? Spýtajme sa tých, ktorí do tejto reality vstupujú často, ba z nej nikdy nevychádzajú. Paradoxom ale zostane to, že im neuveríme dovtedy, kým skutočne neuveríme.

Božie kráľovstvo je medzi nami.