Dvojtvárnosť náboženstva

In: Viac na tému

17 Jan 2013

Keď sa chceme dozvedieť, aké veci sú, je niekedy užitočné sa pozrieť, aké nie sú. Dnes si teda pomôžem citovaním jednej nemenovanej osoby, ktorá úprimne žije a verí klamstvu náboženstva, klamstvu obojakosti, mixu milosti a zákona a to najhoršie na tom je, že o tom vôbec, ale vôbec nevie.

„Nemusíš urobiť nič, aby si bol spasený, nemusíš urobiť nič, len jedno musíš urobiť: uveriť v milujúceho Boha. Nemusíš urobiť nič, len jedného sa musíš zriecť: hriechu. Oľutovať ho a všetkým odpustiť. A vytrvať v dobrom až do konca…“ (koniec cit.)

Toto je vynikajúce a veľmi presné vyjadrenie, ako náboženstvo drží ľudí v hroznej neslobode. Je zarážajúce, ako nedokáže vnímať absolútnu nelogičnosť týchto tvrdení. „Nemusíme urobiť nič, iba sa zriecť hriechu. Nemusíme urobiť vôbec nič iba vytrvať v konaní dobra až do konca.“ Ako je možné, že toto dokáže urobiť s ľuďmi náboženstvo. Že dokonalé vytrvanie v robení dobra až do smrti považujú „za nič?“ Že za jedno veľké nič považujú zrieknutie a zbavenie sa hriechu.

Náboženstvo zvyčajne obviňuje ľudí ohlasujúcich a žijúcich radikálnu milosť z pýchy. Že vraj sú pyšní, lebo vravia, že Ježiš urobil všetko, že oni sami nemusia pracovať na svojej spáse a jedine odpočívajú v dokonanom Kristovom diele.

Dôvera v Kristove dokonané dielo je pravým opakom. Skutočnou pokorou. Pretože vyznáva, že sám nedokážem vôbec, ale vôbec nič a nieto vytrvať v robení dobra až do konca. Ja sa nedokážem ani len usmiať na svoj obraz v zrkadle a nie to na človeka, ktorý mi ubližuje bez toho, aby ma týmto úsmevom obdaroval prvý Ježiš.

Skutočná pokora je viera a dôvera v to kým Boh je a čo pre mňa urobil. Náboženstvo nám hovorí, že Kristove dielo nestačí a že ja musím urobiť to, tamto či ono, aby som ho raz uvidel z tváre do tváre v nebi. Najprv hriešnikovi nasľubuje, že nemusí urobiť nič, len uveriť. Potom odhalí svoju skutočnú tvár a naloží na toho úbožiaka neznesiteľné bremeno. Povie mu, čo všetko teraz, ako kvázi vykúpený musí robiť, aby si svoj status milovaného udržal. Jednou vetou – úbožiak hriešnik sa dostal z dažďa pod odkvap. Niekedy o Ježišovi nevedel a síce smeroval do pekla, no teraz mu o ňom povedali a keďže chudák hriešnik vie, že nič z toho, čo po ňom náboženstvo vyžaduje, nedokáže, tak sa mu k večnému trestu v pekle pridruží ešte aj celý život v pekelnom strachu z Boha.

Takže keď chceme vedieť, aký Ježiš je a akou milosťou nás obdaroval, je dobré vedieť akým nie je. Ak sa nabudúce stretneš s duchom náboženstva, ktoré ti bude do ľavého ucha šepkať pekné slová o tom, že stačí veriť a do druhého uška sa ti bude vyhrážať smrťou, ak nevydržíš konať dobro až do smrti, správaj sa k nemu tak, ako ku každému zlému duchu. Ignoruj ho a choď od neho preč.