Pozemský vs. nebeský otec

In: Povzbudenia

7 Apr 2015

Mne, otcovi dvoch synov, Benjamína a Noeho, sa robí zle, skrúca mi žalúdok a mám chuť dáviť pri predstave, že by som ich mal utopiť, upáliť či požadovať ich upálenie, zavraždenie.

A predsa drvivá väčšina kresťanov presne toto verí o svojom Otcovi, o Bohu a sebe (tí poväčšine končia na psychiatrii) či, poväčšine, o iných, "menej dobrých" ľuďoch, ako oni sami.

Mne, otcovi dvoch synov, nedá spať predstava, že ak by sa ma oni rozhodli "zaprieť", že ak by prestali "vo mňa veriť" a išli si "svojou cestou do pekla", ja by som neurobil absolútne všetko, nešiel na kraj sveta i za neho, aby som ich zachránil aj pred nimi samotnými.

A predsa drvivá väčšina kresťanov presne toto verí o svojom Otcovi, o Bohu.

Ja, otec dvoch synov, by som urobil aj nemožné, položil by som svoj život, vkročil by som na každé miesto, obrátil by som každý kameň, aby som svojich nebodaj stratených synov našiel.

A predsa drvivá väčšina kresťanov verí, ba dokonca aj ostatných ľudí straší bôžikom-beštiou, ktorá nielenže zabíja, topí, upaľuje, vyžaduje obete, udobrovanie, rituály, aby sa na nich nehnevala a je tak neschopná, že väčšinu ľudí nielenže nedokáže zachrániť, ale sa od nich potom na celú večnosť odvráti, zatvorí za nimi dvere a nechá ich škvariť sa v nepredstaviteľných mukách na mieste, ktorému vymysleli názov peklo.

PS Ak vy tomu neveríte, nájdite odvahu to jasne komunikovať nielen sebe a svojím deťom, ale povedzte to aj svojim pastorom, kňazom, duchovným vodcom a priateľom. Nájdite odvahu, aj keď sa vám títo ľudia budú vyhrážať, źe ste zišli z tej "správnej" cesty a a budu sa o vás "báť", aby ste v tom pekle neskončili.